Dom na Andrássyho ulici 60 celé generácie Maďarov obchádzali s trpkým pocitom. Mnohí z tých, čo sem raz vošli, sa už nikdy nevrátili. Sídlil tu nástroj moci dvoch najkrutejších režimov minulého storočia. Ústredie pronacistických Šípových krížov koncom druhej svetovej vojny poslalo na smrť tisíce maďarských Židov - zomreli v ľadových vodách Dunaja alebo v koncentračných táboroch. Po vojne tu štátna bezpečnosť mučila a popravovala nepriateľov komunizmu.

Včera budovu otvorili znovu a hrôzy, ktoré sa v nej odohrávali, tu znovu ožívajú vďaka exponátom. Výstava v Dome hrôzy ukazuje zločiny režimov od nacistického obdobia cez 50. roky, pracovné tábory, povstanie v roku 1956 až po rok 1989.

Celý projekt však má trochu príchuť šou s hollywoodskymi efektmi, v ktorej jadre ma byť hrôza - a režisérom je maďarská vládna pravica. Mladá strana Fidesz, ktorá sa sformovala až v čase transformácie a v začiatkoch demokracie, odvíja svoju identitu od všetkého pozitívneho v dejinách. Projekt stál tri miliardy forintov (600 miliónov Sk) a vznikol vďaka „morálnemu i finančnému príspevku premiéra“. Svojho najväčšieho rivala, Maďarskú socialistickú stranu (MSZP), nástupcu reformného jadra komunistov, ktoré pokojne previedlo Maďarsko od diktatúry k demokracii, predstavuje pravica skrytou propagandou ako dedičov komunizmu. Šesť týždňov pred voľbami, v ktorých sa očakáva vyrovnaný súboj koalície okolo strany Fidesz s MSZP, preto výstava nie je len pamätníkom tragickej minulosti.

Pamätná tabuľa s pozadím sovietskeho tanku T-34 ukazuje 3600 fotografií obetí. V suteréne sú cely štátnej bezpečnosti, a odborný výklad podrobne opisuje, ako boli väzni mučení a popravení na šibenici.

Stovky dokumentov, novinových článkov a dobových dokumentárnych filmov dopĺňajú rozhovory s tými, čo prežili - dajú sa sledovať nielen na obrovských obrazovkách s podfarbením zvukových efektov, ale aj na počítačoch.

Šou bolo aj samotné otvorenie, mnohí sa na ňom objavili so smútočnou páskou na rukách. Členovia mládežníckej organizácie Fedelitas strany Fidesz v noci navčera bdeli pred budovou. „Diktatúry sú už len v múzeu, ale zato v Maďarsku stále existujú politické sily, ktoré si myslia, že isté idey týchto diktatúr sú aj dnes použiteľné,“ vyhlásil hovorca mladých pravicových aktivistov.

Ešte okatejšie to využila extrémistická Maďarská strana spravodlivosti a života (MIÉP). Päťtisíc jej stúpencov prepochodovalo od sídla socialistov k múzeu. Táto xenofóbna a antisemitistická strana, od ktorej sa vláda síce dištancuje, ale zato využíva jej tichú podporu, sa nemusí báť, že by niekto mohol protestovať pred jej sídlom. Fašistickej minulosti Maďarska sú z celkových 5000 štvorcových metrov múzea venované len dve miestnosti. Aj tie len obdobiu vlády režimu Šípových krížov v rokoch 1944 - 1945, pričom už dovtedy bolo do koncentračných táborov poslaných cez 600 000 maďarských Židov.

Politické škriepky vyvolala aj samotná rekonštrukcia budovy - zvlášť jej fasády. Opozícia tvrdí, že stavebné povolenie nebolo legálne. Zo strechy budovy vyčnievajú železné lišty, do ktorých je vyryté slovo teror. Podľa architekta Attilu Kovácsa je budova zároveň sochou. Zato mnohí obyvatelia hlavného mesta si myslia, že je pohromou pre jednu z najkrajších ulíc Budapešti.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ a čtk