MONTREAL - V Montreale sa signatári Kjótskeho protokolu dohodli ako ďalej, keď v roku 2012 vyprší platnosť tejto zmluvy. Zdalo by sa, že je to dobrá správa, keď sa účastníci Medzinárodnej konferencie o boji s otepľovaním ovzdušia pod patronátom OSN dohodnú, ako ďalej obmedzovať priemyselnú produkciu a spotrebu, ktoré poškodzujú svetovú klímu. Dobrá správa však má svoje ale. Netýka sa najväčších znečisťovateľov ovzdušia. Kjóto tak bude žiť ďalej, ale bez Spojených štátov, Číny, Indie či Austrálie, teda najväčších znečisťovateľov.
Otepľovanie zemského povrchu za posledné storočie je nespochybniteľné a podľa viacerých vedcov by malo byť v nasledujúcich desaťročiach ešte výraznejšie.
Práve tento rok zaregistrovali meteorológovia najväčšie extrémy počasia - rekordný počet teplotných rekordov, mohutných búrok a hurikánov, roztápania ľadovcov aj zničujúce suchá v mnohých oblastiach. Podľa časti vedcov tieto extrémy nespôsobuje globálne otepľovanie.
Americká delegácia naďalej presadzuje svoju koncepciu boja proti skleníkovým plynom - pred širokými globálnymi zmluvami a pevnými dátumami uprednostňuje bilaterálnu a regionálnu spoluprácu i podporu alternatívnych energetických projektov. V Montreale, kde sa zúčastnilo na konferencii vyše 180 krajín, sa tak stali čiernou ovcou.
Americkú delegáciu nahneval exprezident Bill Clinton, ktorý prišiel do Montrealu na záverečný deň konferencie. Tá sa začala 28. novembra. Clinton totiž Kjótsky protokol podporoval, zmena amerického stanoviska prišla až s príchodom Georgea Busha do Bieleho domu.
Vytvoriť čo najskôr stratégiu boja proti globálnemu otepľovaniu po roku 2012 je dôležité tiež pre podnikateľov plánujúcich dlhodobé investície do nových technológií či pre obchodníkov s emisiami skleníkových plynov. Niektoré odhady hovoria, že rokovania začaté v Montreale potrvajú niekoľko rokov.
Posledným z 22 bodov z protokolu, ktorý bol sporný, bolo stanovenie sankcií pre štáty, ktoré opatrenia na ochranu klímy nebudú dodržiavať. Podarilo sa dohodnúť, že prevezmú doterajší systém, podľa ktorého krajiny neplniace záväzky musia v období 2008 až 2012 dohnať a dodatočne splniť ešte "pokutové" zníženie o ďalších 30 percent.
Na základe Kjótskeho protokolu, ktorý vstúpil do platnosti len tohto roku vo februári po ratifikácii dostatočným počtom štátov, sa asi 40 bohatých krajín zaviazalo znížiť v období rokov 2008 - 2012 emisie kysličníka uhličitého o 5,2 percenta oproti ich úrovni v roku 1990. (mch, čtk, reuters)
