Doma sa generál preslávil bleskovou operáciou Búrka v auguste 1995, počas ktorej vyhnali 150-tisíc Srbov z takzvanej Krajiny a zabezpečili celistvosť krajiny.

Málokto však zároveň rozpráva aj o zločinoch, ktoré operáciu sprevádzali. Pri ofenzíve zahynulo najmenej 150 srbských civilistov.

Od roku 2001, keď ho ICTY obvinil z vojnových zločinov, sa začal ukrývať. Odvtedy sa vynorilo viacero špekulácií o mieste jeho pobytu. Napriek tomu, že Chorvátsko opakovane popieralo, že by sa generál vyskytoval na jeho území, generála tam údajne viackrát videli. Niektorí hovorili, že sa ukrýva vo väčšinovo chorvátskej časti Bosny a Hercegoviny, vo Francúzsku u svojich známych z légie či pod ochranou mafie na Sicílii.

Generál roky nepochybne ťažil z toho, že časť Chorvátov, predovšetkým okolie jeho rodiska Zadaru, ho nevnímalo ako vojnového zločinca, ale skôr ako národného hrdinu. Keď si Chorváti toto leto pripomínali desiate výročie operácie Búrka, vo viacerých dedinách viseli plagáty s nápisom Geroj (Hrdina) Gotovina. Jeden z plagátov sa objavil aj na pozemku, ktorý vlastní rodina premiéra Iva Sanadera.

Pri príležitosti jubilejného výročia Búrky sa na stánkoch objavil prvý diel komiksového príbehu o generálovi Angotovi, ktorý sa nielen menom nápadne podobá na generála Gotovinu. Skutočný príbeh generála na úteku bol naozaj inšpiratívny. Už ako šesťnásťročný sa pripojil k francúzskej cudzineckej légii.

Bojoval v Afrike i Latinskej Amerike, čím si zabezpečil francúzske občianstvo, a ako dodáva Reuters, aj reputáciu statočného vojaka s apetítom na pekné ženy. Meno si poškodil v osemdesiatych rokov nelegálnou činnosťou, únosom či krádežami. Domov sa vrátil v čase rozpadajúcej sa Juhoslávie, aby začal bojovať o nezávislé Chorvátsko.

Po vojne mu zjavne aj domáce sympatie pomáhali na úteku a vyvolávali pochybnosti, či sa Záhreb naozaj usiluje generála pred tribunál dostať. Nakoniec sa to podarilo. Španielski policajti ho vyrušili na večeri v luxusnej reštaurácii.

(rek)

FOTO - SITA/AP