bra 1805.

Výtvarník, publicista a amatérsky historik Hradský priblížil vo svojej knihe obraz Bratislavy v predvečer udalostí, ktoré majú onedlho zmeniť mapu Európy a povedú k zániku tzv. Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Bratislava sa v prvej fáze ocitla mimo bojov, no v druhej, roku 1809, už na ňu dopadali delostrelecké granáty, a to až 2000 - 3000 denne, s následným zničením hradov Devín a Pajštún.

Hradský sa zameral na obe tieto fázy a vďaka štúdiu archívnych prameňov i príslušnej literatúry priniesol o nich mnohé, aj málo známe podrobnosti. Po páde Viedne, ktorú napoleonská armáda obsadila bez bojov, časť francúzskych vojsk tiahla na Bratislavu, kým iná sa blížila k osudnému i víťaznému Slavkovu. Hradský opisuje situáciu, keď sa tri dni po páde Viedne dostalo 15. novembra 1805 o ôsmej ráno na dunajský most tridsať francúzskych husárov, pričom práve tomu zvláštnemu kyvadlovému mostu, ktorý bol na tie časy raritou, venuje osobitnú pozornosť.

Vtedajší pobyt Francúzov v Bratislave mal pokojný, ba priateľský priebeh, o čom svedčí aj ukážka z inštrukcie pre Správny výbor, na ktorý sa preniesli všetky právomoci stoličného zhromaždenia: výbor bude najprv u veliteľa nepriateľských vojsk protestovať proti ich príchodu, potom "ho pozdraví a uvíta" a "postará sa o ubytovanie a stravu pre nepriateľské vojsko". Viac než ústretové gesto. To sa prejaví takisto pri odchode vojsk po jeden a polmesačnom pobyte, keď sa veliteľ maršal Davout Bratislave poďakoval a ako dar dostal šesť jazdeckých koní.

Hradský sa pri rekonštrukcii vtedajších udalostí usiloval získať najmä údaje, ktoré vedecká historiografia obyčajne neuvádza: tu napríklad, koľko dávok potravín a krmiva denne Francúzi potrebovali, koľko stál mesto ich dočasný pobyt, kde boli vojaci ubytovaní, kde ošetrovali chorých atď. Táto časť knihy sa zákonite končí uverejnením textu mierovej zmluvy podpísanej v Zrkadlovej sieni bratislavskej radnice.

O štyri roky neskôr sa situácia celkom obrátila a stretnutie Bratislavy s napoleonskými vojskami sprevádzalo krviprelievanie. Hradský v krátkom historickom exkurze vysvetľuje, čo sa vlastne stalo: že totiž Rakúsko ako člen piatej protinapoleonskej koalície vyhlásilo Francúzsku vojnu, do ktorej bola vtiahnutá aj Bratislava, až sa séria porážok a víťazstiev skončila schönbrunnským mierom v októbri 1809. Hradský síce vymenúva vojenské operácie, no už sa väčšmi sústreďuje na hlavného aktéra, ktorý bol ešte stále víťazom.

Napoleon prišiel do Bratislavy osobne, rozhliadal sa z výšin dnešnej Mudroňovej ulice a kochal sa výhľadom na mesto, nepociťujúc iste ani štipku súcitu s toľkými mŕtvymi. Legenda hovorí, že aj Chatam Sofer dostal od neho pozvanie na rozhovor, no už ako skutočnosť Hradský spomína Napoleonov sobáš s dcérou rakúskeho cisára Františka I. i osudy jeho syna, ktorý zomrel v mladom veku, autor sa prikláňa k verzii o jeho vražde takisto ako k verzii, že jeho otca otrávili arzénom. Tu už Hradského zlákali Napoleonove pestré životné peripetie, ktoré sú hodné priam románovej postavy.

Autor sa pri koncipovaní svojej knihy opieral o našu i zahraničnú literatúru. Množstvo ilustrácií, najmä pri postavách vojakov, mi pripadá trochu neúnosné, aj keď sa záujemcom o toto obdobie možno zdá všetkého málo. Mimochodom, Hradský je členom Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, takže pri zrode knihy stála okrem vedomostí aj vášeň zberateľa.