Aj keď je dnes známy ako zúrivý liberál, pochádza János Kóka (33) z konzervatívnej budínskej rodiny a študoval na františkánskom gymnáziu v Ostrihome. Vyštudoval medicínu, nikdy však nebol praktickým lekárom. Má ženu a dcéru, nežijú však spolu. FOTO - TIBOR SOMOGYI
Maďarským ministrom hospodárstva je 14 mesiacov a stal sa ním vo veku 32 rokov. S ekonomikou však mal skúseností dosť. Bol jedným z najúspešnejších domácich podnikateľov. Jeho švagor mu ponúkol prácu vo firme Elender, montujúcej počítače, ktorá sa aj vďaka Kókovi rýchle rozvíjala a dnes je jednou z vedúcich internetových firiem v Maďarsku. Kóka sa medzitým vypracoval na jej spolumajiteľa a generálneho riaditeľa. V čase najväčšieho boomu IT firiem Elender predali americkému investorovi za vtedy rekordnú cenu - viac ako miliardu slovenských korún, z čoho dostal Kóka tretinu. Počas krachu tzv. technologických akcií, v roku 2002, Elender za bagateľ kúpili späť, aby ho zakrátko so ziskom opäť predali. Kóka zostal celý čas na čele firmy.
Protivníci, dnešná opozícia, mu vytýkajú zbohatlícke spôsoby, napríklad, že si kúpil vlastnú helikoptéru. On sa bráni, že to bola tiež investícia, využíva ju tak päťdesiat hodín v roku a medzitým ju prenajíma. JÁNOS KÓKA poskytol denníku SME exkluzívny rozhovor pred jeho dnešnou návštevou Slovenska.
O čom budete rokovať na Slovensku?
"Stretnem sa s ministrom hospodárstva i ministrom dopravy a v mojom sprievode budú aj maďarskí podnikatelia investujúci na Slovensku. Vidím totiž obrovské možnosti v spolupráci dvoch tak ekonomicky výkonných, hospodársky rýchlo rastúcich krajín, ako je Slovensko a Maďarsko. Musíme spolu ukázať silu regiónu ako celku a až potom, keď sem kapitál zamieri, môžu oň bojovať jednotlivé krajiny. V niektorých oblastiach - prílev zahraničného kapitálu, rozvoj infraštruktúry či boj proti chudobe - je vpredu Maďarsko; v iných, napríklad vo zvládaní deficitu rozpočtu či zavádzaní eura, zasa Slovensko. V odvetviach vyžadujúcich lacnú pracovnú silu je silnejšie Slovensko, preto má viac montážnych závodov, v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou, informatike či logistike sme lepší my. Ekonomika oboch krajín však rýchlo rastie."
Ako si predstavujete konkrétnu spoluprácu?
"Chcel by som slovenskému ministrovi navrhnúť, ako nesúťažiť v poskytovaní podpôr investorom. Slovensko by namiesto toho mohlo časť týchto peňazí venovať, napríklad, na rozvoj infraštruktúry. To by bolo výhodné aj pre nás. Keď príde investor k nám, žije z toho aj veľa slovenských podnikov, a do Maďarska chodí za prácou skoro 20-tisíc slovenských občanov. Ak sa, naopak, firma usadí na Slovensku, môžu sa v Maďarsku usadiť jej dodávatelia. Máme teda veľký záujem na tom, aby Slovensko začalo výrazne rozvíjať svoju infraštruktúru."
Maďarsko patrí medzi najvýznamnejších investorov na Slovensku. Podporujete cielene investície maďarských firiem v susedných krajinách?
"Sme hrdí na to, že každé desiate euro investujú na Slovensku maďarské firmy. MOL, OTP, Trigránit, Danubius vám už priniesli viac ako miliardu eur. Máme záujem na tom, aby sa maďarské firmy stali regionálnymi multinacionálnymi firmami. Zahraničné investície domácich firiem priamo nepodporujeme a nie je to ani náš cieľ. Snažíme sa však utvoriť obchodné prostredie, ktoré zvyšuje konkurenčnú schopnosť našich firiem. Máme tu vyspelý finančný, bankový systém, ktorý tieto firmy podporí. Môžu dostať aj rozvojový úver od štátnej inštitúcie, nemíňame však na to peniaze daňových poplatníkov."
Ako sa vám teda podarilo získať investíciu Hankook, o ktorú prišlo Slovensko?
"Maďarsko súťaží hlavne infraštruktúrou. Sieť diaľnic vrátane rýchlostných ciest sa za tieto štyri roky zdvojnásobí z 500 na viac ako 1000 kilometrov. Ďalej vysoko kvalitnou pracovnou silou. Čo sa týka produktivity, sme v regióne najlepší. Treťou vecou je investičné prostredie vrátane transparentnosti a rýchleho vybavenia potrebných papierov. Ak mám povedať, čím sme konkrétne získali Hankook, sú to dve veci. Na Slovensku chýbala infraštruktúra, ktorú u nás máme, a podľa toho, čo povedali zástupcovia firmy, Slovensko nesplnilo to, k čomu sa zaviazalo. Navyše, zmenil sa u vás partner pri rokovaniach, necítili bezpečné investičné prostredie, pre ktoré by mohli zostať. Nevyhrali sme vďaka podporám. Ak porovnáme investíciu podpôr v oboch krajinách, my získavame investície typicky s podporami okolo alebo pod desať percent investovanej sumy, Slovensko s podporami okolo dvadsať percent. Aj to však má pochopiteľné dôvody. Máte nezamestnanosť okolo 16 - 18 percent, naša nezamestnanosť je okolo sedem. Je jasné, že Slovensko urobí viac v záujme získania určitého počtu pracovných miest."
Koľko Maďarsko Hankooku zaplatilo za zriadenie jedného pracovného miesta?
"V prípade Hankooku zverejníme presné čísla do dvoch týždňov, potom, čo to oznámime Bruselu. Na každú investíciu sa však pozeráme ako na obchodný projekt a podporíme ju iba v prípade návratnosti. Prestížne investície nepodporíme ani v prípade, ak pôjdu na Slovensko. Napokon, tešia nás aj investície, ktoré idú k vám."
Na Slovensku sa viedol spor o to, či potrebujeme všeobecné pravidlá na podporu investorov, alebo sa podmienky majú dohodnúť od prípad k prípadu.
"My už sme, našťastie, ďalej. Tento systém pravidiel funguje. Ak máme investora, vyžiadame si od neho údaje o investícii. Koľko investuje, koľko ľudí zamestná, aký bude podiel maďarských subdodávateľov, objem exportu, ktorý realizuje. Tieto údaje vložíme do ekonomického modelu a vyjde nám, za koľko rokov sa nám investícia vráti. S tým idem do vlády, od ktorej dostanem splnomocnenie na rokovania. O investícii teda diskutujeme pred začiatkom rokovaní a nemôžeme sa o nej rozhádať až po dohode s investorom."
Spomínali ste možnosti spolupráce stredoeurópskych krajín. Takých plánov už bolo veľa, vždy však zvíťazila vzájomná konkurencia.
"Reprezentujem novú politickú generáciu. V obchode som sa naučil kultúre spolupráce. Stredovýchodná Európa je príbeh o úspechu. Nerozoberajme, prečo to v uplynulých 15 rokoch nešlo, ale to, čo fungovať môže, čo môžeme urobiť, aby sem prišlo ešte viac investorov, čo môžeme spoločne urobiť pre urýchlenie výstavby severojužnej diaľnice. Moja cesta na Slovensko je zároveň prípravou budúcoročného maďarského predsedníctva Visegrádskej skupiny. Chcem premiérom týchto krajín navrhnúť ciele ekonomického a dopravného rozvoja regiónu, za ktoré stojí za to bojovať."
Môžete uviesť niečo konkrétne?
"Napríklad, únijové financovanie severojužnej diaľnice. Bilaterálne sa musíme dohodnúť na miestach, kde prekročí hranice. Ďalšou takou vecou sú mosty na rieke Ipeľ. Teraz sme sa dohodli so slovenským ministrom hospodárstva na výstavbe prvých dvoch. Pätnásť rokov sa v tejto veci nič nedialo."
Maďarské médiá vás nazývajú profesionálnym optimistom vlády. To zatiaľ potvrdzuje aj tento rozhovor. Prečo sa teda vaši ekonómovia chytajú za hlavu, ak sa ich pýtate na stav maďarskej ekonomiky? Hovoria, napríklad, o strate dôveryhodnosti maďarskej ekonomiky, ekonomickej politiky vlády.
"Dôležité je práve to rozlíšenie, ktoré ste urobili, keď ste hovorili, že trpí nedôveryhodnosťou maďarská ekonomika alebo vláda. Musíme to rozdeliť. Reálne maďarské hospodárstvo rastie ôsmy rok nad štyri percentá ročne. Vykazujeme najväčší rast v celom regióne. V posledných troch rokoch vzrástli reálne mzdy o 25 percent, penzie skoro o 40. Náš vývoz rastie dvojnásobným tempom ako náš dovoz, 12 percent oproti 6 percentám. Ekonomika je veľmi úspešná. Treba to ostro oddeliť od finančných otázok vlády."
Maďarsko má obrovský deficit a ekonómovia spochybňujú aj reálnosť plánovaného budúcoročného deficitu 4,7 percenta. Vaša národná banka dokonca očakáva deficit do 8,2 percenta.
"Na tých 4,7 percenta sa ešte môžu načítať rôzne položky, napríklad, za lietadlá Grippen. Maďarská národná banka však nepočíta deficit podľa metodiky Eurostatu. Ale aj tých 4,7 percenta je ďaleko od potrebných troch percent. Naša politika nebola dostatočne odvážna a odhodlaná, aby urobila nevyhnutné reformy v zdravotníctve, verejnej správe a inde. Vážim si slovenskú vládu a Slovákov, že sa odvážili urobiť privatizáciu v zdravotníctve, aj keď s tým boli aj negatívne skúsenosti. V Maďarsku to ešte budeme musieť všetko urobiť. Prišiel som do politiky z hospodárskej sféry a nikomu vo vláde neprekáža neschopnosť, byrokracia a nevýkonnosť štátneho aparátu tak ako mne. To sa musí zmeniť a sám som s tým už začal. Do budúceho roku znížim o 15 - 20 percent prevádzkové náklady môjho ministerstva. Nepleťme si však skvelý výkon maďarskej ekonomiky so zakopnutiami štátu. Posledným reformným rokom v Maďarsku bol rok 1997, keď sa uskutočnila reformu penzijného systému. Odvtedy sa ekonomika rúti dopredu a politika ju nenasleduje. Je to zodpovednosť novej politickej generácie dať krajine nový rozbeh."
Premiér Gyurcsány však rezignoval na systémové reformy. Ešte v lete sľuboval, že rozpočet na budúci rok nebude volebným rozpočtom s obvyklým štedrým rozdávaním. Ani to sa nesplnilo.
"Je dobrá správa, ak tento rozpočet považujú za rozdávačný. Výrazne totiž znižuje deficit oproti poslednému volebnému rozpočtu. Analytici sú skeptickí, pretože si zvykli na to, že pred voľbami vlády uletia. Myslím si, že sa nám to nestane. Aj pre to, lebo poznám zmýšľanie premiéra. Neveríme totiž tomu, že tým môžeme vyhrať voľby. Nepodarilo sa to Hornovej vláde v roku 1998. Orbánova vláda minula pred voľbami v roku 2002 obrovské sumy na zvyšovanie vlastnej popularity, a nepomohlo to. Novej vláde iba zanechali za ten rok rekordný deficit - viac ako 9 percent."
Za ten deficit však nemôže iba Orbánova vláda, ale aj nasledujúca Medgyessyho. Obe míňali svorne.
"Áno, väčšinu deficitu však nabrala Orbánova vláda. Chcel som tým iba povedať, že v Maďarsku sa rozpočet ako volebný ťah skúšal veľakrát, no nikdy voľby nevyhral. Ľudia sú oveľa múdrejší, nekúpite si ich rozdávaním."
Prečo sa teda vláda dá opozíciou vždy vyprovokovať a usiluje sa aj najpopulistickejšie nápady, prednášané expremiérom Orbánom, pretromfnúť ešte nezmyselnejšími?
"Úplne s vami súhlasím. Nemôžete vládnuť tak, že chcete týždeň čo týždeň vyhovieť demagogickým návrhom. Najprv má byť lacnejší plyn, potom elektrina, potom máte znížiť na polovicu ceny potravín, zároveň zdvojnásobiť dôchodky. Musíme plniť svoj vlastný program. Ako minister hospodárstva viem, čo chcem robiť s trhom elektrickej energie: chcem trh čo najskôr otvoriť pre konkurenciu."
No vláda robí niečo iné...
"Nie vláda, ale v prvom rade vládna socialistická strana. Bojujú tu proti sebe dve veľké masové strany. Nebezpečenstvom predvolebnej kampane nie je to, že prinesie volebný rozpočet, ale že odvedie pozornosť od ozajstných úloh. A takou je dnes podľa mňa v Maďarsku zvyšovanie konkurenčnej schopnosti, čo platí aj pre Slovensko. Iba ak budeme úspešní a budeme rásť rýchlejšie, budeme mať peniaze, aby sme splnili úlohy na poli spoločenskej solidarity."
Zvyšovanie konkurenčnej schopnosti môže znamenať aj zavedenie rovnej dane?
"Pripravujem ekonomický program liberálov a aj ponaučený slovenským príkladom som nedávno oznámil, že liberálna strana od budúceho roku navrhuje 20-percentnú rovnú daň."
Ako hodnotíte kompromis naznačený aj premiérom Gyurcsányom, podľa ktorého by bolo možné súhlasiť s novým rozpočtom únie navrhovaným britským premiérom Blairom a znížením príspevkov pre nové členské krajiny, ak sa budú môcť voľnejšie využívať?
"Súhlasím s tými, čo hovoria, že nie je možné zobrať peniaze chudobnejším krajinám preto, aby sme s nimi financovali staré štrukturálne problémy, ktoré si únia nahromadila, pretože nedokázala urobiť vlastné reformy. Som však prívržencom rokovania. Môžeme peniaze voľnejšie využívať. Bude voľnejší pohyb služieb a pracovných síl? To už ma zaujíma. Zatiaľ však nevidím konkrétny návrh únie na takéto kompenzácie."
Kedy Maďarsko zavedie euro?
"V roku 2010."
Ste si v tom istý?
"Áno. V roku 2008 môžeme dosiahnuť podmienky nutné na zavedenie eura. Musíme dovtedy splniť štyri úlohy - maastrichtské kritériá, ale zároveň musíme znížiť dane. Sme tu v stredovýchodnej Európe uprostred daňovej súťaže, musíme zdvihnúť hodenú rukavicu a pomôže to aj našej konkurenčnej schopnosti. Musíme zároveň budovať infraštruktúru, napríklad, masívne rozvíjať železnice, čo stojí tiež peniaze. Zároveň musíme vydávať viac peňazí na sociálne účely. Čiže musíme znížiť deficit a zároveň vydávať viac peňazí. Možné to bude vďaka hospodárskemu rastu, lacnejšiemu štátu, reforme zdravotníctva a štátnej správy. Treťou možnosťou je privatizácia. Z predaja budapeštianskeho letiska má štátny rozpočet získať viac ako 400 miliárd forintov, čo zníži štátny dlh, a tým aj štátne výdavky. Získame aj viac peňazí z Európskej únie. Aj keď sa od roku 2007 realizuje horší variant rozpočtu, aj tak vzrastú dotácie z únie tri a polkrát."
Prečo sa úspešný podnikateľ ako vy stane politikom?
"Motivovalo ma úsilie urobiť v Maďarsku niečo veľké. Som zvyknutý na to, že sa mi pod rukami niečo vytvára. Navyše, máme dobrý tím a dobrého šéfa, rád s ním pracujem. Môžem byť nezávislý, môžem si dovoliť, aby som žil iba pre svoju prácu, a cítim pod rukami výsledok opatrení, ktoré vláda zavádza."
