Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Vladislav Rosa: To, čo je na Slovensku vedomosť, je vo svete len informácia

Po páde komunizmu sa školstvo na Slovensku vybralo novým smerom. Určili sa nové ciele, nové úlohy. Ako veľmi sa zmenilo za tých jedenásť rokov? Na túto tému sme sa rozprávali s hlavným školským inšpektorom Doc. RNDr. VLADISLAVOM ROSOM, CSc. S pôsobením ..

Po páde komunizmu sa školstvo na Slovensku vybralo novým smerom. Určili sa nové ciele, nové úlohy. Ako veľmi sa zmenilo za tých jedenásť rokov? Na túto tému sme sa rozprávali s hlavným školským inšpektorom Doc. RNDr. VLADISLAVOM ROSOM, CSc. S pôsobením v školstve má dlhoročné skúsenosti, pracuje nielen ako inšpektor, ale aj ako stredoškolský a vysokoškolský učiteľ, vedeckovýskumný a riadiaci pracovník, a tiež ako predseda Rady pro vzdelávací politiku v Čechách.

Hovorí sa, že úroveň vzdelanosti je u nás vyššia ako na Západe. Myslíte si, že je to naozaj tak?

Skryť Vypnúť reklamu

„Vzdelanie sa u nás posudzuje inak ako vo svete. Na Slovensku sa vedomosť často vníma ako množstvo poznatkov, ktoré si dokážem vtĺcť do hlavy a zopakovať ich. Je to však komplexná činnosť, schopnosť informácie vyhľadávať, triediť, spracúvať, využiť. Čo my nazývame vedomosťou, je inde už len informáciou. Naše deti sú presýtené informáciami. Nikde na svete nemusia v siedmom ročníku poznať naspamäť všetky ľavé prítoky Amazonky, napríklad. Na Západe si viac všímajú, čo deťom chýba, množstvo informácií je niekedy až podprahové. Zažil som, že na Sorbone v Paríži nevedelo až 70 percent poslucháčov na seminári vysvetliť, čo symbolizuje kríž s Kristom. Pre Stredoeurópana je to šok.“

Ako by podľa vás mala škola žiaka pripraviť?

„Škola by mala človeka socializovať, žiak by sa mal naučiť pracovať komplexne. Nemal by byť len múdry, ale aj dobrý, vedieť pracovať v kolektíve. Toto sa hodnotí vo svete. U nás sa kladie dôraz na kvantum poznatkov. Deti dosahujú požadované výkony na úkor prirodzeného vývoja, sú nútené pracovať na 120-150 percent svojej vzdelávacej kapacity!“

Skryť Vypnúť reklamu

Ktorým smerom by sa teda malo školstvo uberať?

„Toto sú len moje skúsenosti. Na Slovensku chýba pedagogický výskum, ktorý by presne ukázal, kam ideme. Pracujeme samospádom, nik nevie, kam mierime. Školstvo potrebuje systémové komplexné zmeny. Urobiť si tabuľku a povedať – ak to urobíme takto, potom sa stane toto.

Svet časom prestane hodnotiť vysokú úroveň vzdelanosti našich detí, keď zistí, že sú naučené len reprodukovať.“

Aké zmeny zmeny v školstve nastali?

„Zlikvidoval sa monopol štátu na vzdelávanie, zriaďovateľom škôl už môžu byť aj právnické a fyzické osoby, neštátne inštitúcie. Vznikli súkromné a cirkevné školy… Dramaticky sa zmenili aj učebné plány. Zrušili sa niektoré predmety, často aj bezmyšlienkovite, napríklad výučba ruského jazyka. Zaviedla sa náboženská a etická výchova a rôzne nové inovačné predmety.“

Skryť Vypnúť reklamu

Hovoríte, že vznikli nové typy škôl, nové predmety. Nenastali problémy v oblasti výučby a učebných osnov?

„Zmeny po páde komunizmu boli veľmi turbulentné, školy sa začali meniť a vrstviť. Zo strednej ekonomickej vznikla obchodná akadémia, hotelová akadémia, podnikateľská škola, zo strednej pedagogickej sociálna akadémia atď. Samozrejme, vznikli problémy s učebnými osnovami a plánmi. Osemročné gymnáziá ešte donedávna preberali osnovy základných škôl a gymnázií, nemali vlastné. Nad mnohými vecami sa strategicky nepremýšľalo, školy vznikli a hotovo.“

Aké sú nové predmety? Etika, náboženská výchova, náuka o spoločnosti?

„Nové predmety vznikajú aj pre záujem tretieho sektora. Celosvetovým trendom je integrácia predmetov. Ak do žiaka nahustím veľa informácií z fyziky, chémie a biológie a očakávam, že na základe toho pochopí živú prírodu, to je utópia. Potrebujeme integrované predmety, kde sa podáva obraz sveta komplexnejšie. Napríklad pri geografii sa venujeme trochu aj ekonomike a podobne. To, čo bolo vo vlastivede, v občianskej výchove či dejepise, sa dá dohromady a vznikne nový predmet.“

Skryť Vypnúť reklamu

To je v poriadku. Ale niekedy sa žiaci učia veci, ktorým ešte nemôžu rozumieť. Už v tretej triede sa učia o starostoch, pamätníkoch a obecných úradoch…

„To je tiež deformácia. U nás sa často nevyučuje angličtina, ale o angličtine, nie hudba, ale o hudbe – počet skladieb, životopis skladateľov. To, čo ste spomenuli, nie je náuka o spoločnosti, len sa memoruje učivo. Etika tak pekne začínala a teraz? Samé poučky a definície, Bloomove taxonómie a čo ja viem čo ešte.

Dokončenie z I. strany

Ani učitelia by nemali žiť stále v pocite ohrozenia, akú ‘partizánčinu‘ zas budú učiť. Mali by sa vedieť postaviť aj riaditeľom, povedať: ‘Viem, čo robím, do tohto mi nehovorte. Taká a taká pedagogická norma mi hovorí, že tak môžem učiť.‘“

Na akej úrovni sú učebnice, je ich dosť aj na nové predmety? Je pravda, že sa stále používajú učebnice z predchádzajúceho obdobia?

Skryť Vypnúť reklamu

„Musím potvrdiť, že i na začiatku nového tisícročia nájdeme hlavné predmety, kde sa stále používajú staré, svojpomocne upravované učebnice. Inovácie sú hlavne v oblasti odborných predmetov, kde sa dramaticky zmenil obsah výučby, hoci názov predmetu ostal rovnaký.

Máme veľký výber alternatívnych učebníc, hlavne prírodovedného zamerania – fyzika, chémia, matematika.

Peňazí je však stále menej, a vydávanie učebníc sa pozastavilo, pri niektorých úplne zrušilo, alebo majú obmedzený náklad. Niekde vznikli problémy v odbornej stránke. Pri takom citlivom predmete, ako je dejepis, sa autori a posudzovatelia učebnice nevedeli dohodnúť, ako podať výklad dejín, najmä nedávnej minulosti. Vydanie bolo zastavené, učebnice pre niektoré ročníky dodnes nie sú.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pre mladých ľudí je čoraz dôležitejšie ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Vedia naši učitelia žiaka dobre pripraviť? Veď do nežnej revolúcie sa u nás učila len ruština.

„Trend rozširovania výučby cudzích jazykov, najmä angličtiny, nemčiny a francúzštiny, sme nezachytili. Nevydávame vlastné učebnice, prekladáme zahraničné, čo je chyba. My máme inú metodiku, kým v zahraničí sa kladie dôraz na komunikáciu, u nás na gramatickú stavbu. Niektorí učitelia sa rekvalifikovali, schopnejší zo školstva utiekli. A učiteľom, ktorí sú pred žiakmi v predstihu len o štyri až päť lekcií, nepomôže ani kvalitná literatúra.

Mali sme aj zahraničných lektorov. Časť z nich nebola dobre pripravená, navyše naši učitelia neboli spokojní s ich familiárnym prístupom k žiakom. Dnes ich je menej, ale ich odbornosť je vyššia.

Skryť Vypnúť reklamu

Cudzie jazyky sa už začali učiť na komunikatívnej úrovni, stále však neprebehla hromadná prevýchova učiteľov.“

Po páde komunizmu dostali žiaci možnosť študovať v zahraničí. Využívajú ju?

„Áno. Na Karlovej univerzite v Prahe študuje zhruba 140 tohtoročných slovenských maturantov najmä matematiku a informatiku. Na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského, najstaršej a najlepšej v tejto oblasti, je zhruba 400-500 prvákov. Teda tretina z tých, ktorí by inak študovali v Bratislave, študuje v Prahe. Naša univerzita sa posúva na druhé miesto.

Je tragédiou, že mnohí študenti neuvažujú o návrate na Slovensko. Výskum hovorí – so zvyšujúcou sa úrovňou vzdelanosti klesá záujem o Slovensko. To je fakt. Je možnosť zmeniť podmienky, dať vzdelaniu hodnotu. Nielen slovne, i prakticky. Naša krajina je v mizérii. Keby ľudia mali aspoň víziu zlepšenia, mladí by tak často neodchádzali.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zvýšiť úroveň škôl by mali pomôcť štandardy. Čo vy na ne?

„To je naozaj veľká zmena. Učebné plány hovoria, ktoré predmety sa vyučujú a koľko hodín, učebné osnovy určujú, čo učiť. Chýbalo prepojenie – čo by mal žiak vedieť. A tak vznikli štandardy. Žiaľ, prvá deformácia: u nás sa začali robiť tak, že sa prepisujú učebné osnovy. Čo sa žiak učí, to by mal vedieť. Štandard by mal byť postavený na inom základe, asi ako pri vrhu guľou. Športovec má v kvalifikácii hodiť 20 metrov, ak hodí 22, je to jeho vec, ale tých 20 by mal zvládnuť. Ja som veľmi rád, že vznikajú prvé výkonové štandardy, ale my ani nevieme, čím máme úroveň vedomostí zmerať. S tvorbou štandardov sa totiž nerozbehla tvorba testov alebo iných ,meracích‘ nástrojov.“

A nové maturity – ovplyvnia kvalitu vzdelanosti žiakov?

Skryť Vypnúť reklamu

„Nové maturity sa dotknú terajších prvákov. Je to rozumná vec. Výpovedná hodnota známky u nás klesá, je skoro nulová. Áno, máme klasifikačný poriadok, kde sa definuje hodnota známky. Ale pre každý predmet je to inak, pre každého učiteľa je to inak. Známka sa stala fetišom, nie prostriedkom, ale cieľom.

Ak sa nové maturity podaria, vysoké školy zistia, že je zbytočné toľko investovať do prijímačiek, hodnota maturity bude mať dostatočnú výpoveď. Teraz si každá škola robí svoje maturity, a tak sa úroveň žiakov nedá kontrolovať. Žiak, ktorý súvisle hovorí, predsa nemusí vedieť viac ako ten, ktorý premýšľa a rozpráva menej súvisle.“

Ako teda vidíte dnešné školstvo, 11 rokov od pádu totality?

„Zaviedli sa štandardy, bude nová maturita. Mali by sme preniesť pozornosť aj na spomínané vstupy a výstupy a tak zachytiť celosvetový trend.

Skryť Vypnúť reklamu

Známky nehodnotia – jednotka z angličtiny nemusí znamenať, že žiak plynule rozpráva cudzím jazykom. Vo svete ak žiak získa určité skóre, každý vie, čo asi ovláda.

Mali by sme sa zamerať na podstatu predmetu, prestať s memorovaním, encyklopedizmom.

Celosvetový trend nás ovplyvňuje a situácia v školstve sa mení, i keď veľmi pomaly. Negatívny náboj, ten sa už vybil. A pozitívny sa ešte nenabil dostatočne, aby vývoj primerane pokračoval.“

SOŇA REBROVÁ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  2. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  3. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  4. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  5. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  6. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  7. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  8. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  9. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  2. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  3. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  4. Václav Vydra: Ako nedostať pokutu v úseku kde je meraná rýchlosť
  5. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  6. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  7. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  8. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  9. Stiahnite si stovky e-kníh
  10. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 10 355
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 620
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 164
  4. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 6 758
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 4 615
  6. Stiahnite si stovky e-kníh 3 266
  7. Crème de la crème po slovensky 3 252
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 3 190
  9. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 034
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 913
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu