Moskovčania budú zajtra voliť poslancov do mestskej Dumy. Predvolebná kampaň bola plná škandálov a špiny. Podľa analytikov sú voľby do moskovského parlamentu predobrazom volieb federálnych a ich výsledky naznačia, ako vyzerá rozloženie na politickej mape celého Ruska.

Voľby mali ukázať, či nacionalistické strany, ktoré využívajú xenofóbne nálady ruských občanov, majú šancu ovládnuť v budúcnosti ruskú politickú scénu. A či demokrati, ktorí

vždy mali vo veľkých mestách podporu, definitívne prišli o svoje, hoci slabé pozície. Súboj však zabrzdil Najvyšší súd, ktorý zo súťaže vylúčil nacionalistickú stranu Vlasť.

Medzi týmito dvoma tábormi by sa odohral i tak iba súboj o druhé miesto. Prvá priečka je už jasne obsadená "stranou moci", ako je nazývané proputinovské Jednotné Rusko. Podľa všetkých sociologických prieskumov získa práve jej prostredníctvom najväčší vplyv v Moskve Kremeľ.

Analytici predpovedajú, že v nedeľu sa dostaví k urnám okolo 40 - 45 percent občanov. Z nich asi 45 percent dá svoj hlas Jednotnému Rusku, a to tiež preto, že za ním stojí súčasný starosta Moskvy a muž Kremľa Jurij Lužkov. Jeho populistická politika spôsobila, že mnoho predovšetkým starších Moskovčanov má pocit, že bez Lužkova sa zastaví metro, nepotečie voda a zatvoria sa školy.

Druhé miesto malo podľa sociológov pripadnúť strane Vlasť. Tá to však prehnala s nacionalistickou kampaňou a včera ju z volieb vylúčil Najvyšší súd. Reklamný šot, v ktorom vodcovia Vlasti prirovnávajú obyvateľov Kaukazu žijúcich v Moskve k smetiam, už pred tým mestský súd kvalifikoval ako "rozpútavajúci národnostnú neznášanlivosť".

Šéf strany Dmitrij Rogozin rozsudok odmieta a vyzýva ľudí, aby ich napriek tomu volili. A poslanci Vlasti naozaj majú šancu. Strana síce nemôže kandidovať, v jednomandátových obvodoch však môžu o poslanecké kreslá súperiť jej kandidáti.

Práve heslami Moskva Rusom, a Vyčistíme Moskvu od smetí si Vlasť získala najväčšie sympatie.

Vo voľbách ide o veľa aj demokratom. Prvýkrát po dlhom čase sa dokázali aspoň čiastočne zjednotiť. Dve najväčšie liberálne strany Jabloko a Zväz pravých síl vytvorili spoločnú kandidátku a získali podporu i ďalších demokratov. "Tieto voľby prebiehajú za vojnového stavu: prezident vyhlásil vojnu ústave, demokratom i európskym hodnotám," píše sa vo vyhlásení Demokratického zväzu, ktorý vedie bývalá známa disidentka Valéria Novodvorská.

Aj ďalšie strany varujú svojich voličov: ak nezabudnete na spory v demokratickom tábore, hrozí nástup nacionalizmu a obnovujúcej sa totality. Mnohí súhlasia s názorom Novodvorskej, že nedeľné voľby budú de facto referendom, v ktorom sa vyslovia ľudia "za" alebo "proti" "putinovskému samoderžaviu".