Teda, že najpriaznivejšie podmienky na dlhovekosť sú v manželstve.
V rokoch 1999 až 2003 "slobodní muži žili o 12,4 roka kratšie ako ženatí. U slobodných žien bol tento rozdiel 10,3 roka", tvrdí Viera Pilinská z Výskumného demografického centra. Kým 30- až 34-roční ženáči mali nádej, že si požijú ešte zhruba 45 rokov, ich vydaté vrstovníčky dokonca až 55 rokov.
Odborníkov to neprekvapuje. Andrea Madarasová Gecková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika hovorí, že "rodina, manželstvo, existencia manželského partnera indikuje prítomnosť sociálnej opory" a táto je vo všeobecnosti jedným z najsilnejších faktorov ochrany zdravia. Tí, ktorí sociálnu oporu dávajú, ju aj vedia lepšie prijímať. U tých, ktorí ju v núdzi dostanú, je viac pravdepodobné, že si zdravie uchovajú alebo sa z choroby vyliečia, alebo ju aspoň lepšie zvládnu, vysvetľuje Madarasová Gecková.
Vydaté a ženatí sa podľa Pilinskej javia odolnejší proti mnohým negatívam, inými slovami, vo dvojici sa to lepšie ťahá.
Za kratšou strednou dĺžkou života 30- až 34-ročných slobodných je však aj niečo iné. Ich významnú časť totiž podľa Pilinskej predstavujú hendikepované osoby. Čiže do manželstva nevstupujú najmä tí, ktorí sú "nejako znevýhodnení, čo je samo osebe rizikový faktor pre zdravie a život a dožitie", hovorí zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Darina Sedláková.
No nejde len o tridsiatnikov. Aj 65- až 69-roční muži a ženy ak zotrvajú v manželskom zväzku, majú šancu žiť podstatne dlhšie ako ich slobodní či ovdovení vrstovníci. V rokoch 1999 až 2003 vydaté seniorky žili dlhšie o 8,4 roka, ženatí seniori o 5,4 roka.
Na mladších mužov najviac negatívne vplýva strata partnera, na tých starších najmä rozvod. Na rozdiel od nich u žien, "tak v mladšom, ako aj staršom veku, strata partnera nehrá takú negatívnu rolu ako u mužov", hovoria demografi. (joč)
