Ovocné a okrasné stromy a kríky môžeme sadiť do príchodu silnejších mrazov až do zamrznutia povrchu pôdy. Aj neskoro na jeseň vysadené stromčeky dobre využijú zimnú pôdnu vlahu a už mierne zakorenené sú pripravené na jarný rast. Čím neskôr však dreviny sadíme, tým dôslednejšie ich treba chrániť proti zime. Pri výsadbe dodržiavame nasledujúce zásady:

l. Najlepším vodidlom pri výbere druhov a odrôd je tradícia pestovaného ovocia v príslušnom regióne. Neexperimentujme preto s druhmi, ktoré sa v danej oblasti nikdy nepestovali. S broskyňami, marhuľami, hruškami a viničom uspejeme len v teplých nížinných a stredných polohách, nie v chladnejších a drsnejších polohách Liptova, Oravy a Kysúc. Tam sa darí jabloniam, slivkám a bobuľovému ovociu. Okrem výberu druhu a odrody prihliadame aj na vhodný podpník, najmä pri jadrovom ovocí. Do chladnejších oblastí s horšími pôdami zvolíme odrody na zimuvzdornejších a silnejších podpníkoch, napríklad A2, MM106 a plánke. Ovocné a okrasné škôlky sú zásobené širokým sortimentom výpestkov pre klimaticky a pôdne odlišné podmienky. Požadujme už odolné odrody, ktoré si vyžadujú menšiu chemickú ochranu.

2. Každý stromček a ker si pozorne prezrieme, či spĺňa podmienku štandardného výpestku, požadovaný počet optimálne dlhých a hrubých výhonov a bohatých a čerstvých koreňov. Nakúpené stromčeky zbytočne dlho neskladujeme, ale čo najskôr ich vysadíme. Tesne pred sadením im hladko zrežeme konce hrubších koreňov a najdlhšie na 24 hodín namočíme do čistej vody na osvieženie.

3. Dreviny sadíme do úrodnej a hlboko skyprenej pôdy zbavenej burín. Jamy kopeme v predstihu a ich veľkosť prispôsobíme rozmerom koreňov. Pre jadroviny a kôstkoviny stačí jama s rozmermi 50 x 50 x 40 centimetrov, pre väčšinu bobuľovín 30 x 30 x 30 centimetrov a pre vinič s hĺbkou 50 centimetrov. Pre stromčeky v kontajneroch vykopeme jamy o niečo hlbšie ako je veľkosť koreňového balu a širšie o 15 až 20 centimetrov.

Spodok jamy obohatíme 1 až 2 lopatami kompostu alebo skompostovaného hnoja. Vzdialenosti medzi jamami majú byť pre jablone, hrušky a broskyne 3,5 až 4 metre, pre marhule, slivky a višne 5 až 6 metrov, pre čerešne a orechy 7 až 8 metrov, pre stromčekové ríbezle a egreše 1 meter, pre kríkové tvary 1,5 metra a pre černice na drôtenke asi 4 metre.

Každý stromček pestovaný na kmeni si vyžaduje adekvátne vysoký a hrubý drevený alebo bambusový kolík. Kovové koly sú nevhodné, pretože premŕzajú a poškodzujú korunky i korene.

Pri sadení postupujeme tak, že na korene nahrnieme skyprenú vrchnú ornicu a ľahkým potriasaním stromčekom vyplníme ňou všetok priestor koreňov. Dbáme na to, aby sa miesto očkovania dostalo kúsok nad povrch pôdy. Pridržiavaním stromčeka pôdu dôkladne utlačíme a jamu výdatne zalejeme vodou. Po vsiaknutí prihrnieme zvyšok vrchnej ornice.

V suchej jeseni zalievame vysadené stromčeky aspoň každých 10 až 14 dní. Dostatok zásobnej vody v pôde a v pletivách drevín je dôležitou podmienkou ich priaznivého prezimovania. Pred príchodom mrazov prihrnieme k stromčekom aj kríkom 20- až 30-centimetrovú vrstvu pôdy ako ochranu pred holomrazmi. K citlivejším drevinám, ako sú broskyne, mandle, nektarinky, orechy, čučoriedky, vinič, ruže, rododendrony či okrasné trávy, uložíme 15- až 20-centimetrovú vrstvu čečiny alebo čistého hrabového či bukového lístia, slamy, kompostu či zrelého hnoja.

Kmene mladých stromčekových ruží ohneme k pôde, upevníme dreveným kolíkom a dôkladne zakryjeme niektorým z uvedených biomateriálov. Korunky starších viacročných ruží obalíme čečinou a voľne prekryjeme papierovým vrecom. Spodnejšie výhony beztŕňových černíc položíme na zem a prikryjeme väčšou vrstvou čečiny, slamy či lístím.

Autor: RNDr. JÚLIUS IVANIČKA, CSc.