FOTO
Lev v klietke literatúry
Woody Allen je autorom bonmotu: "Skončil som kurz rýchločítania a dokázal som prečítať Vojnu a mier za dvadsať minút. Je to o Rusku." Je to vtipný a sarkastický výrok. V súvislosti s Tolstým je to však pravda. Študenti si vymieňajú internetové ťaháky s obsahmi týchto kníh, ale najpresnejšia odpoveď je: "Je to o Rusku." Pravda, s takouto odpoveďou by ste neuspeli ani na maturitách ani na hociktorej skúške.
Tolstoj je naozajstný lev literatúry. Rovnako mohutný, do istej miery neohrabaný, ale s výdržou a kapacitou, aká nemá vo svetovej literatúre obdobu. Na rozdiel od mystického Dostojevského je sedliakom cítiacim prízemné, t. j. praktické stránky života. Dedina, v ktorej sa roku 1828 narodil, je známa ako Jasná Poľana, hoci správne by sa mala prekladať ako Jaseňová Poľana, bezvýznamné miesto, v ktorom roku 1910 zomrel, z pôvodného Astapova po jeho smrti (ktorú takmer v priamom prenose sledoval doslova celý svet) premenovali na Lev Tolstoj.
Spôsob života, aký viedol, dostal meno podľa neho tolstojovstvo. Kto z literátov sa môže pochváliť takouto silou, ktorá dáva mená mestám a životu? Jeho zobrané spisy zaberajú 90 zväzkov! A predsa sa bežnému čitateľovi pri Tolstého mene vynára iba zopár diel.
Tí sčítanejší si spomenú na trilógiu Detstvo, Chlapčenstvo, Mládenectvo, potom Sevastopoľské poviedky, novelu Kreutzerova sonáta, román Vzkriesenie či poslednú poviedku Hadži Murat. Ale všetci s Tolstého menom vyslovia dva romány Vojna a mier a Anna Kareninová. Oba majú veľa spoločného: oba sú také rozsiahle, že ich musel rozdeliť na dva diely, oba písal ich autor štyri roky na vrchole svojich tvorivých síl. A oba sú geniálne.
Už prvá veta Anny Kareninovej zamrazí svojou silou: "Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom." Šťastné rodiny, šťastné lásky či šťastné príbehy sú pre literatúru nudné. Aj Tolstého zaujímala odvrátená strana šťastia, ktoré bolo často iba eufemizmom pre rutinu, zvyk či meštiacku pretvárku. Hneď po tejto prvej vete, takej lapidárnej, a predsa takej dramatickej, sa roztočí vír udalostí, epizód či zdanlivo banálnych príhod.
Na rozdiel od Vojny a mieru sa nebojuje v zákopoch, ale v spálňach a kuchyniach, na tých najrizikovejších bojiskách manželských životov. Dať meno knihe podľa hlavnej postavy je efektné, ale môže to byť aj zradné. Anna Kareninová je osudová literárna postava, ale nie je jedinou hlavnou postavou knihy. Mohli by sme sa hádať, či tento arciromán nie je najmä príbehom starého Karenina alebo mladého Vronského, alebo či to dokonca nie je v prvom rade príbeh Levina, toho nešťastného intelektuála, ktorý má v knihe posledné slovo.
Je nielen nositeľom tolstojovských názorov, ale podľa alúzie na Leva aj autorovým alter egom. To však nie je dôležité. Pravdu mal ironik Allen: hlavnou postavou tejto knihy je Rusko - sedliacke, mužícke, feudálne Rusko, ktoré by sa aj chcelo stať súčasťou Západu či Európy, aj je na to priveľmi svojhlavé a lenivé.
V posledných minútach svojho života Anna neľútostne účtuje so svetom i sebou: "Ani ten pes, čo ho veziete so sebou, vám nepomôže. Sebe neujdete," adresuje svetu. A sebe hovorí: "Život náš sa rozštiepil, ja som pôvodcom jeho nešťastí, on môjho, a ani ja, ani on sa nemôžeme zmeniť. Všetky pokusy tu už boli, skrutka sa pretočila." Takto by skončil román spisovateľ majster. Ale génius Tolstoj pridáva ešte 50 strán, ako dlhý akord za mohutnou symfóniou, ktorá nám ohlušuje sluch dávno po tom, ako sa skončila.
Lev Tolstoj bol šelmou v klietke svojej doby i svojich životných názorov. Nech nás neuspí pravidelný rytmus jeho kapitol. Za archaickou fasádou sa odohrávajú drámy na život a na smrť, proti ktorým sú dnešné akčné trillery iba bábkovým divadlom.
DANIEL HEVIER
Tragická láska na špičkách
Annu Kareninovú ste mohli vidieť aj na špičkách. Príbeh o tragickej láske z pera ruského klasika Tolstého päť sezón uvádzal Balet Slovenského národného divadla. Zahral si v ňom aj sólista Peter Dúbravík.
"V balete Anna Kareninová som tancoval starého Karenina. Za túto rolu som dostal cenu Lity. Naštudoval to vtedy s nami pán choreograf Jozef Sabovčík a režíroval Boris Slovák. Balet nie je maličkosť, to je drina, takže s nami cibril sóla, zborové tance, duetá, jednoducho všetko. Bol to maratón každodenného skúšania a tréningov. Spolupráca s kolegami aj choreografom bola dobrá. Poznali sme sa navzájom a snažili sme sa plniť jeho predstavy. Hlavnú úlohu Anny Kareninovej tancovala mladá nádejná sólistka Soňa Romanovová. Starý Karenin pri nej nemal takú veľkú úlohu, ale čo sa týka deja, posúval ho dopredu," listuje v spomienkach niekdajší Karenin senior.
"Tanečný prejav vychádzal z klasickej školy, aj keď už vtedy sme sa snažili o moderné prvky. Dnes sa v opere bežne robia klasické tituly, ktoré tvorcovia premietajú do súčasnosti. My sme už v tom čase v balete koketovali s modernejším štýlom," predstavuje technickú stránku baletu.
Na sólistov kládla vysoké nároky: "Najviac vo mne zostal zafixovaný moment, keď som v tanečnom dialógu s Kareninovou mal urobiť figúru opačného delfína. Rozumiete mi? To je tak dozadu a potom do kolísky. Bol to moment, ktorý sa mi dodnes vynára, keď si spomeniem na účinkovanie v tomto balete. Bol to atypický, v podstate až artistický prvok," smeje sa Dúbravík.
Kostým mal na tú dobu civilný - nohavice, sveter a veľkú pelerínu. Anna Kareninová za divákom v podaní slovenských tanečníkov aj vycestovala. "S Kareninovou sme hosťovali v Berlínskej Staatsoper," pyšne uzavrel niekdajší sólista. (zk)
Anča, čo tu robíš?
Anna Kareninová patrí medzi najčastejšie adaptované diela svetovej literatúry. Jednu z najvydarenejších postáv s iniciálkami A. K. zvečnili Milan Lasica s Júliusom Satinským v dialógu zo začiatku ich humoristickej kariéry, ktorý sa dá nájsť v ich súbornom diele. (her)
S: Á, Hamlet! Toho poznám. Veď je to hlavná postava. Veľmi sčítaný človek.
L: Tiež si to myslím.
S: A viete, že takí ľudia, čo veľa čítajú, môžu na to doplatiť?
L: Myslíte?
S: Napríklad ja. Minule idem po hradbách a zrazu oproti mne - Anna Kareninová.
L: Obidva diely?
S: Vravím jej: "Anča, čo tu robíš?" a až potom som si uvedomil, že je to púhy prelud mojej sčítanej mysle. Tak som sa s ňou rozlúčil. Išla do jedálne. Bola hladná ako vlk.
L: Strašne je hladná, odkedy je brožovaná.
Soňa Romanovová ako Anna Kareninová v naštudovaní Baletu SND, ktorého premiéra bola v decembri 1977. FOTO - SND
Bývalý sólista Baletu Slovenského národného divadla Peter Dúbravík sa koncom sedemdesiatych rokov pravidelne menil na otca Anny Kareninovej. V rovnomennom predstavení ho totiž tancoval. "Videl som aj filmové spracovanie, ale v literatúre to patrí ku klasike. Bol to známy titul, v tom čase to asi každý poznal, takže sme vedeli, do čoho ideme," spomínal na naštudovanie baletu Anna Kareninová. Druhý titul Svetovej knižnice SME preložila Naďa Szabová, jazyková úprava Rudolf Hladík. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
