Tony Blair vyrazil so svojím plánom o rozpočte na cesty po východnej a strednej Európe. Pred dnešnou návštevou Budapešti, sa zastavil v Tallinne. Na fotografii pózujú zľava lotyšský premiér Aigars Kalvitis, britský premiér Tony Blair, estónsky premiér Andrus Ansip a premiér Litvy Algirdas Brazauskas. FOTO - TASR/EPA |
BRUSEL - Plány britského premiéra Tonyho Blaira skrátiť príjmy nových členov Európskej únie z rozvojových fondov a tým celkove zmenšiť únijový rozpočet na budúcich sedem rokov, nie sú zďaleka vzdialené realite.
Hoci sa dosiaľ ozývali ostré odsudky, včera sa ukázalo, že nováčikovia nie sú vo svojom odmietaní jednotní a za návrh sa včera postavilo aj Nemecko. Z nováčikov sú podľa dostupných informácií Blairovým predstavám prístupné hlavne Slovensko a Česko. Ale za isté "náhrady".
Pokiaľ Blair uspeje s jeho dosiaľ neoficiálnym plánom na úspornejší európsky rozpočet na roky 2007 až 2013, budú podľa hlasov v Bruselu jedinou obeťou nové členské krajiny, lebo bohatým platcom vďaka škrtom klesnú odvody a súčasní príjemcovia pomoci z Bruselu, ako je Grécko či Španielsko, zostanú nedotknutí.
Zásadne proti sú Poľsko a Maďarsko. Naopak podľa zdrojov blízkych vláde je český premiér Jiří Paroubek ochotný na zníženie príspevkov pristúpiť, ale pokiaľ Londýn "dá niečo za to". Hovorí sa hlavne o uľahčení podmienok pre čerpanie peňazí. Brusel by napríklad projekty financoval až z 85 percent.
Rovnako je to aj v prípade Slovenska, ktoré ako jediné údajne nechce podpísať list premiérov nových členov žiadajúcich od Blaira solidaritu. Bratislava vraj váha, lebo jej Británia podľa agentúry Reuters sľúbila viac peňazí na odstavenie starých jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach.
"Celé je to o taktike, o tom, čo vlastne bude s britskou zľavou z rozpočtu. Je jasné, že Blair nemôže len brať, musí tiež niečo ponúknuť," hovorí český diplomatický zdroj z Bruselu.
Signály z Londýna totiž naznačujú, že sa Blair vzdá istých častí z peňazí, ktoré britská vláda dostáva každoročne z Bruselu ako náhradu za to, že nečerpá toľko poľnohospodárskych dotácií. V tom, ku komu tieto peniaze pôjdu, sa názory v Bruseli rôznia. Hlasy z komisie tvrdia, že z nich budú mať prospech len staré členské krajiny, ako Nemecko, Švédsko či Holandsko. Podľa iných názorov naopak tieto peniaze pôjdu do strednej a východnej Európy ako úplata za ich ústupok.
Európska komisia sa včera rázne postavila proti Blairovým plánom. "Všetko nasvedčuje tomu, že najväčšia záťaž kompromisu bude ležať iba na nových členoch. Škrty sa ich dotknú trikrát viac, než starých krajín," povedala včera v rozhovore s českými, poľskými, maďarskými a slovenskými novinármi komisárka pre rozpočet Dalia Grybauskaiteová z Litvy, podľa ktorej takýto rozpočet svedčí o "dvojakom metre, nerovnom zaobchádzaní s členmi únie".