Strana Smer otvorene spochybnila termín zavedenia eura v roku 2009, aj keď tvrdí, že plnenie potrebných kritérií považuje za posvätné. Chce ich však plniť pomalšie. Neponáhľa sa so znižovaním schodku verejných financií a myslí si, že naša ekonomika je previazanejšia s krajinami V4 ako so západnou Európou. Zhovárali sme sa s tieňovým ministrom financií Smeru IGOROM ŠULAJOM.

Prečo ste za oddialenie vstupu do eurozóny?

Som si vedomý, že Slovensko vstupom do Európskej únie vstúpilo aj do Hospodárskej a menovej únie a budeme musieť a chceme zaviesť euro. Súhlasím s týmto záväzkom, existuje však otázka, kedy by sa tak malo stať. V skorom vstupe vidím pozitíva, ale aj isté nejasnosti, ba až negatíva. Čo sa týka pozitív: Súhlasím, že je dobré, že zanikne kurzové riziko a eliminujú sa transakčné náklady. Súhlasím, že to prinesie vyšší prílev priamych zahraničných investícií, že sa dosiahne vyššia cenová transparentnosť a že euro vyvolá tlak na skvalitnenie domácich hospodárskych procesov. Pokiaľ ide o nejasnosti, najväčším otáznikom je strata samostatnej menovej politiky. Slovensko ešte nie je ekonomicky a sociálne pripravené na to, aby sa jeho menová politika riadila z Frankfurtu. Môže to prehĺbiť regionálne rozdiely v krajine. Krajina bez vlastnej menovej politiky nebude môcť primerane reagovať na prípadné nerovnováhy vo verejných financiách alebo v platobnej bilancii. Vezmime si napríklad možnosť, že by nastala recesia automobilového priemyslu - Slovenska by sa to dotklo oveľa horšie ako iných európskych krajín. Alebo prípadné ropné šoky. Bez vlastnej menovej politiky by sme mohli na takéto problémy reagovať len rozpočtovými nástrojmi, teda cez dane.

Slovensko sa tak či tak samostatného výkonu menovej politiky zriekne - či už to bude v roku 2009 alebo 2011.

Za neskoršie zavedenie však hovorí to, že ekonomika môže byť potom silnejšia, deficit bude mať viac času dostať sa pod predpísané tri percentá hrubého domáceho produktu, bude aj nižší deficit bežného účtu...

Silnejšou ekonomikou myslíte vyšší hrubý domáci produkt?

Áno.

Skoršie zavedenie eura však podporí ekonomický rast. Nie je preto lepšie zaviesť euro skôr?

S čím však my ako ľavica máme problém, je rast cien. Ukázalo sa, že aj západné krajiny pocítili v čase zavedenia eura zvýšenie cien. Neskoršie zavedenie eura vytvorí priestor aj na výraznejšie zhodnotenie úspor ľudí, na ktorých nám ako strane záleží - dôchodcov, nezamestnaných, ľudí práce.

Takže predpokladáte, že keby koruna dostala rok-dva navyše, ďalej by sa oproti euru spevňovala?

Áno.

...že by jej naopak neuškodilo spochybnenie časového plánu, s ktorým už teraz každý počíta...

Stále si myslím, že by mohla za ďalší rok viac spevnieť.

Nedávno som robil analýzu a vyšlo mi, že s tými cenami je to len fáma. Aj keď mali niektoré štáty vyššiu infláciu tesne po zavedení eura, v ďalších mesiacoch sa tento vplyv eliminoval.

Akceptujem, že veľké ekonomiky, ktoré majú silný trh, sa dokážu s týmto problémom popasovať. Treba si však uvedomiť, že chceme euro zaviesť v roku 2009, čo bude predvolebný rok. Táto otázka preto bude vnímaná veľmi citlivo. Je pravdepodobné, že na budúci rok vzíde z volieb vláda, ktorá môže mať iné priority a iné názory na reformy.

Prvý január 2009 bude skoro dva roky pred voľbami.

Už vtedy sa však budú prejavovať predvolebné tendencie. Aj rozpočet na rok 2005 bol už podľa mňa postavený predvolebne.

Povedzte teda na rovinu, či chcete viac času na zníženie deficitu na požadovanú úroveň.

Nová vláda môže mať iné priority. Napríklad znižovanie regionálnych rozdielov, ktoré si vyžiada výraznú angažovanosť štátu pri spolufinancovaní projektov. Neznamená to však, že sme za neplnenie maastrichtských kritérií. Sám som niekoľkokrát zdôraznil, že tieto kritériá sú pre ekonomiku prospešné.

Takže vaše rozdielne priority znamenajú, že chcete verejný deficit znižovať, ale pomalšie, ako si to zaumienila Dzurindova vláda.

Keby to bolo len na mne, ja by som bol za to, aby sa Maastricht dodržiaval stále. Naša strana však musí pamätať na svojich voličov.

Spomínali ste aj, že by ste boli rád, keby sme zavedenie eura koordinovali s ostatnými štátmi Visegrádskej štvorky.

Myslím si, že by sa malo brať do úvahy, že ekonomiky V4 sú navzájom prepojené. Som si vedomý, že Maďari majú veľké problémy s rozpočtom, viem, akým tempom sa znižuje deficit v Českej republike. A už som spomínal, že som si vedomý toho, že náskok by nám mohol pomôcť k vyššiemu prílevu zahraničných investícií. Treba si však uvedomiť, že obchodná a platobná previazanosť týchto ekonomík je natoľko významná, že by si zaslúžila koordináciu.

Myslíte, že obchodné vzťahy sú naozaj významnejším argumentom ako možný prospech z vyššieho prílevu investícií? Alebo to dávate len ako tému na diskusiu?

Skôr ako tému na diskusiu.

Autor: ij