Pred sviatkami sa to ešte zhoršuje. Tak akosi chceme mať doma na Vianoce všetko čisté, vyumývané, vyupratované, lenže nestíhame. Takmer každá druhá žena má pocit, že je na všetko sama.
Existuje niekoľko zaručených spôsobov, ako sa nikdy nedočkať pomoci v domácnosti. Ak sa žena mlčky prehýba pod ťarchou domácich povinností a dúfa, že si to niekto všimne a pomôže jej, nedočká sa.
Aké dôvody by mohli mužov presvedčiť, aby sa do domácich prác zapojili viac ako sú doposiaľ zvyknutí?
Argument číslo jeden: Manželská pohoda
Ak je žena na všetko sama, nemôže byť doma pohoda. Kým bola vedecká pracovníčka Daniela na materskej dovolenke, všetky domáce práce zvládala sama a tolerovala, že manžel, šéf veľkej firmy, chodieva domov po nociach a doma ani malíčkom nepohne. Keď začala chodiť do práce, jej manželovi ani nenapadlo, že by sa malo niečo zmeniť. "Venčím psa a večer uspávam dcéru," bránil sa úprimne manžel, ktorý je presvedčený, že úlohou muža je zarobiť peniaze. Jeho mama sa predsa starala o tri deti, celý dom a domácnosť sama a neboli žiadne problémy.
"Ak muž doma nepomáha, nemusí to automaticky znamenať, že nechce on ani nemusí tušiť, že sa od neho čosi také očakáva. Je to aj otázka výchovy v rodine, ak mal jeden z partnerov iný vzor vo svojej rodine," vraví psychologička PhDr. Ľudmila Skalská.
V rodine po rozhovoroch určité riešenie našli, hoci naozaj len minimálne. Manžel urobil ústupok a každé ráno na prechádzke so psom nakúpi potrebné potraviny.
Burza domácich prác
Existuje tiež recept, ktorý sa volá rodinné inžinierstvo. Ak ste ho nevyskúšali, skúste to. Spojíte príjemné s užitočným a určite stúpnete aj v očiach svojich detí. Autorka projektu, americká psychologička Virginia Satirová, navrhuje najprv napísať zoznam domácich prác. Musia na ňom byť však úplne všetky, ktoré robíte - teda aj tie, ktoré sa robia denne, mesačne, až po tie, ktoré robíme len raz za pol roka či pred veľkými sviatkami. Potom by sa mala uskutočniť domáca porada - pre deti je to veľmi atraktívne, už aj preto, že si rodičia nájdu čas a rodina sa zíde celá pri nezvyčajnej príležitosti. Ak je zoznam domácich prác kompletný, zaberie aj niekoľko stránok vo veľkom zošite. Každý normálny člen rodiny pochopí, že nie je možné, aby všetky tieto činnosti robil len jeden človek, teda mama. Druhým dôležitým krokom je burza práce, na ktorej si každý člen rodiny vyberie, čo by rád robil. Práce,
o ktoré nemá nikto záujem, by sa mali rozdeliť podľa schopností
a veku členov rodiny, prípadne ak to rozpočet dovolí, najme sa pracovná sila - pomocníčka do domácnosti.
Umývanie okien môže byť aj oddych
To, čo jeden z partnerov považuje za nezáživnú a ubíjajúcu činnosť, môže druhý považovať za prijateľný relax. "Okná som počas dvanásťročného manželstva ešte ani raz neumývala, vždy to robí manžel," hovorí 35-ročná manažérka Eva. Priznáva, že na tom, že majú vždy čisté okná, nemá žiadnu diplomatickú zásluhu. "Špinavé okná som jednoducho vytrvalo ignorovala, aj pred Vianocami či Veľkou nocou. "Nikdy sme sa na túto tému nebavili, manžel umývanie okien akosi spontánne či zo zúfalstva (?) prevzal na svoje plecia a umýva ich dokonca omnoho častejšie a dôkladnejšie, ako niektorá z našich susediek. Dnes to už považuje to za relax."
Delegujte svoje
povinnosti v kuchyni
"Nenávidím čistenie zemiakov, cibule, mrkvy a vôbec všetky pomocné práce pri varení," vraví 48 ročná redaktorka Soňa. Každé sobotné a nedeľné popoludnie zabíjala v kuchyni varením, už od rána bývala nervózna a hašterivá, z toho, že sa zasa bude krútiť len okolo dresu. Problém vyriešil manžel, ktorý sa už odmietal dopoludnia s manželkou hádať. Prišiel s nápadom jednoducho delegovať tieto právomoci na deti. "Ja by som to neurobila. Hoci som túto činnosť neznášala, nevedela som sa jej vzdať, lebo som bola presvedčená, že budem po nich zametať šupy po celej
kuchyni. Ono to však funguje, naši dvaja synovia to prekvapivo bez frflania zvládajú, ja si vypijem kávu a polievka či šalát sú za chvíľu hotové," pochvaľuje si dnes Soňa.
Otvorená
komunikácia
Tridsaťjedenročná zdravotná sestra Dana prichádza každý druhý týždeň domov zo služby po jedenástej hodine v noci a so železnou pravidelnosťou sa s manželom háda pre každú maličkosť. "Už keď odomykám, začínam byť podráždená, lebo viem, že zakopnem o pohodené topánky detí,
v kuchyni bude plný kôš smetí
a v drese plno riadu. Na jednej strane som rada, že sa manžel dokáže postarať o večeru, keď mám popoludňajšiu smenu, ale aj tak mi vadí ten neporiadok," vraví Dana, ktorá si stále myslí, že manžel pochopí, čo jej tak strašne vadí. "Je to aj otázka komunikácie, nakoľko žena vie hovoriť
o tom čo by chcela, akú pomoc by si predstavovala zo strany manžela," vraví psychologička.
Vyslovte svoje
požiadavky nahlas
Veľa žien sa nazdáva, že ak si pri pohľade na plný kôš, neustlatú posteľ významne povzdychnú, ich manžel bystro zareaguje. Lenže takáto telepatia medzi partnermi väčšinou nefunguje
a voči významným povzdychom sú skôr manželia imúnni. "Otázka adresnej a otvorenej komunikácie je práve preto veľmi dôležitá. Ak žena sa pozrie vyčítavo na koberec alebo začne zúrivo pobehovať po byte a myslí si, že muž hneď pochopí, že treba povysávať, zrejme sa toho nedočká. Treba vedieť formulovať a otvorene povedať, čo chcem a potrebujem, aby partner urobil. Je
to vôbec problém vzťahov v manželstve, často totiž komunikujeme v náznakoch," pripomína psychologička Ľudmila Skalská. Problém nemusí byť v tom, že by partner nechcel pomôcť. On len nevie, čo kedy treba
urobiť.
Počúvajte rady
skúsených manželiek
"Do zúrivosti ma vytáčali manželove ponožky. Vždy si ich dokázal vyzliecť tak, že jedna
z ponožiek sa dostala do práčky a druhá sa niekde zapatrošila. Keď som ich potom skladala
a niektorým chýbal pár, dokázala som vyvolať neskutočné hádky," hovorí učiteľka Anna. "Recept na môj problém mi dala staršia kolegiňa zo školy, ktorá ho vyskúšala na svojom manželovi. Poradila mi, aby som kúpila všetky ponožky čiernej farby. Ak chcel manžel ponožky inej farby, musel sa naučiť oprať si ich sám. Funguje to. Dodnes manžel
s obľubou tvrdí, že ja by som
tak dobre ponožky vyprať nevedela."
Chváľte
a povzbudzujte
Pochváľte muža, aj keď sa mu to nepodarí. Ak to urobí zle, neadresujte mu hneď zdrvujúcu kritiku. Ak tvrdí, že to by nedokázal, skôr ho povzbuďte, že aj vy ste sa to museli tiež museli naučiť. Problém nemusí byť v tom, že muž nechce pomôcť, on len nevie, kedy čo treba urobiť. Požiadavky treba vysloviť tak, aby ho neponižovali. Neodpisujte muža dopredu formuláciami typu: "To ťa mohlo napadnúť aj samého. Ty aj tak nikdy nič neurobíš"...
Nežiadajte
nemožné
O čistote a poriadku v domácnosti má každý z partnerov
odlišnú predstavu. Malé a veľké upratovanie, alebo pojem uprataný byt je veľmi relatívny. Avšak aj keď manželovo upratanie
nezodpovedá vašim požiadavkám, je dobré oceniť aspoň snahu a energiu, ktorú do toho vložil. Ak manžel pravidelne vysáva a aj inak pomáha a napriek tomu má manželka pocit, že by určite zvládol aj iné činnosti, treba zvážiť, či je to naozaj nevyhnutné.
Buďte objektívne
Ak máte pocit, že do domácnosti vkladáte viac energie, ako váš partner, stojí za to vziať pero a papier a trochu sa zamyslieť. Pomoc v domácnosti je široký pojem, nejde len o pranie, žehlenie, varenie, nákupy. Napíšte si kto chodí na rodičovské schôdzky do školy, kto chodí s autom do opravy, kto vymieňa žiarovky, učí deti bicyklovať, kto nakupuje zeleninu na trhu, kto odvádza deti do školy, čistí zapchaté výlevky. Možno vás zoznam vecí, ktoré robí váš partner pre domácnosť príjemne prekvapí.
EVA HRDINOVÁ
