Spoločný list premiérov visegrádských krajín britskému premiérovi Tonymu Blairovi by niektorí radi prezentovali ako prvý skutočný prejav fungujúcej spolupráce tohto regionálneho zoskupenia. Podobných pokusov už bolo viac a vždy vydržali len chvíľu. Aj tento raz už jednotlivé krajiny V4 začali vystupovať rozdielne.
Česko sa ozvalo, že je ochotné ustúpiť a prijať i škrty v rozpočte a za dôležitejšie považuje, aby únia vôbec nejaký rozpočet prijala. Slovensko zaryto mlčí. Poľsko má, naopak, už tradične, odhodlané reči a výnimočne aktívni a rozhodní sú aj Maďari.
Zajtra budú hostiteľmi schôdzky premiérov V4 s Blairom. Premiér Ferenc Gyurcsány s ním predvčerom telefonoval a dnes večer - ešte pred schôdzkou s ostatnými - s ním povečeria.
Zjednodušene povedané, opäť sa ukázalo, že záujmy visegrádských krajín sú predsa len príliš odlišné a ich aktuálne postoje k únii vždy podriadené tým vnútropolitickým.
Gyurcsány hrá pol roka pred voľbami s opozičným Fideszom hru o to, kto dôslednejšie a statočnejšie bráni voči únii národné záujmy. V preklade - kto z nej vytrieska viac peňazí a či sa ich nedalo vydolovať ešte viac. V tejto chvíli môže ustúpiť v čomkoľvek, len nie vo finančných otázkach. A kým ustúpi, musí aspoň vystrieľať veľa petárd, aby sa videlo, ako urputne bojoval.
Český premiér Jiří Paroubek zasa svoju zahraničnú politiku stavia na tom, že je protikladom euroskeptickej pravice. Voči únii preto nemôže vystupovať tvrdo, tým by totiž sedem mesiacov pred voľbami dal za pravdu protivníkom.
Poľsko obvykle vystupuje voči únii razantne a pri svojej veľkosti si to môže aj dovoliť. Súčasná vláda navyše vyhrala voľby aj vďaka tvrdému postoju voči Bruselu.
Jednoznačný postoj Slovenska v európskych otázkach od jeho vlády asi už nikto vážne nečaká.
Podobne to bolo vo Visegráde vždy. Každá krajina vníma tých ostatných iba ako príležitosť zvýšiť si vlastnú váhu pri presadzovaní vlastných záujmov.
