Bratislava 22. februára (TASR) - Integráciu do moderného európskeho vzdelávacieho systému umožní slovenským vysokým školám (VŠ) zákon schválený vo štvrtok Národnou radou SR. Posilní vnútornú integritu VŠ, vznik silných univerzitných inštitúcií, ako aj ekonomickú samostatnosť, zhodnotil dnes pre TASR prezident Slovenskej rektorskej konferencie Milan Dado jeho pozitíva.

Upozornil však na zodpovednosť akademických senátov dohodnúť sa na kompetenciách fakúlt a univerzít v personálnej a hospodárskej oblasti. Zvýšenie miezd vysokoškolských pedagógov a 58-hodinový pracovný týždeň povedú podľa neho k posilneniu ľudských zdrojov. Za jeho negatívum považuje zriadenie zdravotníckych VŠ. Otázku bezplatného externého štúdia bude potrebné prehodnotiť, dodal.

Vysokoškolský zákon je podľa predsedu Rady vysokých škôl Libora Vozára začiatkom reformy VŠ. Ich ekonomickú nezávislosť, zmenu štatútu zo štátnych na verejnoprávne inštitúcie a zvýšenie miezd vysokoškolských pedagógov Vozár hodnotí ako najvýraznejšie pozitíva. Bezplatné externé štúdium nepovažuje za najvhodnejšie riešenie situácie. Zriadenie profesijných zdravotníckych VŠ odmietol. "Kvalitu zákona potvrdí najmä jeho realizácia v praxi," uviedol Vozár.

Aj podľa rektora Univerzity Komenského Ferdinanda Devínskeho je zákon prvým krokom k transformácii vysokoškolského vzdelávania. Jeho prednosťou je ekonomická nezávislosť vysokých škôl ako verejnoprávnych inštitúcií, zdôraznil. Definíciu právomocí fakúlt a univerzít v rozsahu a za podmienok schválených štatútom VŠ hodnotí ako ťažkopádnu. V súvislosti s bezplatným externým štúdiom sa Devínsky obáva, že školy oň stratia záujem, čo povedie k zvýšeniu nezamestnaných absolventov stredných škôl o 10 000 ročne. O zriaďovaní zdravotníckych VŠ sa vyjadril negatívne. Vzhľadom na komplikovanosť a rozsah zákona, ako aj veľké množstvo schválených pozmeňujúcich návrhov Devínsky nedokáže teraz posúdiť, aké dôsledky v praxi bude mať jeho uplatňovanie.

*ms na