oboch krajín, najmä úlohu Nemecka pri jadrových rokovaniach eurotrojky s Iránom, ako aj aktivity Bundeswehru pri zabezpečení mieru v Afganistane.

Napriek tomu musel Steinmeier vo Washingtone počítať s určitou nedôverou. Blízky spolupracovník exkancelára Gerharda Schrödera bol jedným z hlavných architektov nemeckého odporu voči vojne v Iraku. Očakávania nemeckej strany boli preto skromné: "Schôdzku možno považovať za úspešnú, ak vznikne dojem, že "s týmto chlapíkom sa dá spolupracovať," vyhlásil jeden z členov Steinmeierovej delegácie.

Nemeckí pozorovatelia označili Steinmeierovu návštevu za ekvilibristický akt: na jednej strane chce sociálnodemokratický minister pokračovať v "mierovej politike" Schrödera, zároveň však musí zohľadniť želanie Washingtonu aj koaličného partnera CDU/CSU po hmatateľnom zlepšení vzťahov po skončení červeno-zelenej éry v Berlíne.

Podľa vlastných slov chcel Steinmeier pôvodne nadviazať osobné kontakty, pripraviť stretnutie kancelárky Angely Merkelovej s prezidentom Georgeom Bushom, ktoré sa má konať v januári, a hovoriť o transatlantických vzťahoch, najmä o spoločnom postupovaní únie a USA voči jadrovej politike Iránu.

Program schôdzky však musel zmeniť vzhľadom na správy, ktoré znepokojili nemeckú verejnosť: americká CIA vraj nad nemeckým územím tajne letecky prevážala pravdepodobných teroristov. Steinmeier nemohol ignorovať tieto správy, o ktorých sa americká vláda doteraz nechcela vyjadriť. Na druhej strane však 49-ročný politik nechcel zaťažiť ako-tak obnovené vzťahy s USA kritickými výčitkami.

Riceová medzitým v amerických médiách obhajovala časovo neobmedzené zadržiavanie pravdepodobných teroristov. "Týmto spôsobom možno zabrániť nebezpečným atentátom," povedala. Údajné tajné lety CIA nad cudzími štátmi však nechcela dementovať ani potvrdiť.