Hnacou silou príbehu nositeľky Nobelovej ceny Toni Morrisonovej je kontrast medzi každodennou súčasnosťou a "starými dobrými časmi", na ktoré sa ako na mŕtvych spomína len v dobrom. Dej pozostáva z ich postupného odhaľovania, pričom až z kúskov, ktoré jednotlivé postavy odkrývajú ako kartičky pexesa, vyvstáva bizarné rozprávanie. V priebehu knihy sa tak minulosť zbavuje svojej mystiky a na konci sa každému uľaví, že je definitívne za nami.

"Staré dobré časy" predstavuje hotel v prímorskom mestečku a svet, ktorý sa okolo neho vytvoril. Vlastníkom hotela pre čiernu americkú smotánku bol Bill Cosey, šikovný obchodník, ktorý tu dal dôstojnú prácu chudákom dovtedy odkázaným na zamestnanie v zapáchajúcej konzervárni. Cosey tak tvorí akýsi mýtus stelesňujúci časy, keď nad hotelom svietil mesiac a na morskom brehu sa tancovalo. Pasáže vzťahujúce sa na tieto "staré časy" pripomínajú rozprávku, odohrávajú sa v priestore delíria, láskou zamotanej hlavy. Veď o Billa Coseyho mala záujem nejedna žena.

Kontrastom k tejto v mesačnom svetle ponorenej kráse je súčasnosť, keď je hotel už dlho zatvorený, Bill Cosey mŕtvy a v dedine žijú len posledné dve pozostalé, "coseyky" Christina a Heed. V tomto neradostnom svete sa dve dedičky nenávidia nenávisťou takmer nepochopiteľnej sily. Rôzne postavy, Romen, ktorý v čudnej a obávanej domácnosti po vyučovaní vypomáha, jeho milenka-uličnica Junior, najatá jednou zo starých žien.

Romenovi starí rodičia a niekdajšia kuchárka s tajomným menom L, ale aj ženy samy postupne odhaľujú skutočnosť o mystifikovanej minulosti: po smrti svojej prvej ženy sa Bill Cosey oženil s vtedy jedenásťročnou Heed, najlepšou kamarátkou svojej vnučky Christine.

Boj o dedičstvo medzi Christine, ktorá ako dieťa nevydržala absurditu rozhodnutia starého otca a simplexnej Heed pochádzajúcej z najchudobnejšej štvrti, ktorá na svoj osud sama nemala vplyv, sa tak vyjaví len ako zámienka nenávisti medzi dvoma bývalými dievčatkami, čo vedie až k pokusu o vraždu.

Okrem tohto hlavného tajomstva románu spevňujú príbeh vedľajšie udalosti, ktorým však tiež nechýba sivá bezútešnosť: príbeh bystrej uličnice Junior, ktorá je prototypom živelnej, životom na ulici nadobudnutej a zocelenej šikovnosti, životný príbeh Christine, ktorý zas zodpovedá osudu "padlej ženy", vnučky boháča, ktorá sa potuluje svetom ako vydržiavaná milenka či prostitútka, alebo jej matky, bláznivej May, manželky Coseyho mŕtveho syna.

Protiváhu k tejto zmesi rôznych zväčša ľudským nešťastím podmienených zvráteností tvorí Romen a jeho starí rodičia, predstavitelia "dobrých pracovitých ľudí". Príbeh sa nakoniec ako podarená psychoanalýza uzavrie relatívne šťastným koncom založeným na spracovaní dávnych konfliktov, ktoré sa doteraz držali v tajnosti a získavali tak ničivú silu.

Keďže hlavní aktéri príbehu sú v čase rozprávania mŕtvi a čitateľ sa o udalostiach dozvedá len sprostredkovane, skutočné motívy jednotlivých činov nespozná. Ani Heed, ktorá je ešte nažive, nedáva autorka priestor na obhajobu.

Čitateľ tak celkom presne nevie, čo si má myslieť a k jeho zmätenosti prispieva aj názov románu, ktorý akoby protirečil všetkému, čo sa v príbehu stane. Môžeme sa nazdávať, že práve táto nejednoznačnosť bola Morrisonovej cieľom.

Autorka nežiada čitateľa, aby jedným dychom odsúdil všetko, čo mu sugestívne ponúka. Morrisonová nemanipuluje čitateľa a napriek tomu, že má jej príbeh iste aj politický podtón, nie je zaujatý. Jeho čítanie si vyžaduje pozornosť a ak je čitateľ dostatočne tolerantný a nedá sa zlákať prvoplánovou interpretáciou, môže si nad knihou ešte dlho lámať hlavu.

Autor: SVETLANA ŽUCHOVÁ(Autorka je spisovateľka a publicistka)