sú dnes oveľa dostupnejšie ako kedysi. Ak si vybavíte prvú splátku, zistíte, že to "nebolo až také hrozné". Stačil vám doklad
o výške príjmu, občiansky preukaz a nejaký ten blok
o zaplatení plynu či elektriny.
Potom vás to láka požičať si takto výhodne ešte raz, a ešte raz,
a ešte raz. Milan K. z Bratislavy
je však príkladom toho, že to
až také výhodné byť nemusí.
Milan bol dlho starý mládenec, bol taký nemastný-neslaný, chodil len do práce a domov, nič ho veľmi nebavilo. Ani ženu si veľmi nehľadal, nechcelo sa mu. Preto sa potešil, keď oňho pred asi dvoma rokmi prejavila záujem dlhoročná kamarátka Iveta. Nasťahovala sa
k nemu do bytu aj so svojím synom, tvárila sa príjemne, občas mu dokonca aj navarila. Problém bol len jeden - do práce sa jej veľmi nechcelo.
Milan však bol rád, že konečne nie je sám, a tak nemal problém platiť, na čo si ukázala. Tu snubný prsteň za tri tisícky, tam prístroj na chudnutie za 15 000 korún. Veď zo svojho príjmu si za dlhé roky samoty dokázal čosi ušetriť.
Po pol roku však zistil, že už mu to akosi nevychádza. Iveta navrhla riešenie - požičajme si. A tak Milan kúpil na splátky práčku a požičal si aj nejakú hotovosť. Chvíľu vládal splácať, ale potom s prekvapením zistil, že je stále akosi v dlhoch. Iveta navrhla, aby si zobrali ešte jednu pôžičku, ktorou budú splácať tú prvú pôžičku. A tak si Milan požičal zas.
Druhá pôžička sa však po pár mesiacoch minula a na splátky opäť nebolo. Milan začal prosiť peniaze u známych. Drvivá väčšina mu povedala - nie. "Milan, ak chceš, pošli Ivetu robiť
a bude vám to pekne vychádzať. Ale ja ti nebudem dávať peniaze na lenivú frajerku," povedal mu jeho dlhoročný kamarát Rasťo. Nakoniec mu však po slovách, že si siahne na život, požičal päť tisíc korún. Veď predsa nemôže mať na svedomí kamarátov život.
Päť tisíc sa však rozkotúľalo doslova za pár hodín a Iveta začala znova premýšľať, kde zobrať peniaze, lebo veď "Milanovi už z výplaty nič neostáva, ako máme žiť?!"
Reči, že by mala ísť do práce, odmieta-la: "Ja teraz nie som dôležitá, dôležité je, že Milan nemá peniaze," vysvetľovala do telefónu Rasťovi.
A prišla na super riešenie - založiť Milanov byt a zobrať si naň pôžičku. Obaja s nadšením utekali do banky, kde však s prekvapením zistili, že im nepožičia, ani keď v nej založia byt. "Nemáte pôžičku z čoho splácať, veď už teraz vám 80 percent výplaty ide na splátky," dozvedel sa Milan v banke.
Znovu obvolal známych, tí mu odmietli požičať.
Ani Rasťo, keďže sa namiesto sľubu, že 5000 korún dostane za tri dni späť, lebo už majú sľúbenú pôžičku, dočkal od Ivety po niekoľkých týždňoch len tejto odpovede: "A to si nám akože tými piatimi tisíckami pomohol?! Veď to je nič, smiešna suma! A vôbec, z čoho ti ju máme asi vrátiť, no povedz!"
Že ona sama za mesiac nezarobí ani onú "smiešnu" sumu, jej ani nenapadlo.
Iveta sa však nevzdávala a tak zavolala firmu, ktorá dáva rýchle pôžičky. Založili 2-izbový byt v najlukratívnejšej časti Bratislavy v hodnote 1,5 milióna korún za 250-tisíc korún. Iveta bola s ich jednaním navýsosť spokojná. "Rasťo, predstav si, len sme podpísali zmluvy
u notára a hneď nám peniaze vyplatili na ruku. S takým serióznym jednaním som sa ešte nestretla," pochvaľovala si.
Aj úrok je vraj výhodný - len 3,5 percenta. Mesačne.
Rasťovi peniaze, samozrejme, nevrátili. Veď niet z čoho. Tie z banky sa už minuli, lebo Iveta musela ísť na koncert svojej obľúbenej skupiny do Maďarska
a lístky neboli lacné. A potrebovala si obnoviť šatník.
Po prepočítaní pôžičky a nákladov nám vychádza, že ak by splácali mesačne 8000 korún, splatili by len úroky. A to ešte z pôžičky nesplatili ani korunu.
Ako by to nestačilo, Iveta Milanovi navrhla, aby si od tej "ochotnej" spoločnosti požičali ešte 100-tisíc korún. Ich dlh voči nej sa tak vyšplhal na 350-tisíc korún. Podľa zmluvy teraz budú jeden rok splácať úroky z pôžičky vo výške zhruba 11-tisíc korún mesačne. Po roku musia pôžičku splatiť celú.
Milanovi ešte byt patrí. Avšak pri jeho 15-tisícovej výplate, z ktorej mu už dávnejšie ostávajú na život len gastrolístky, je koniec neodvratný. Je zrejmé, že o byt po rodičoch príde.
Neodhadol totiž, že kolotoč splátok, úverov a pôžičiek, do ktorého ho Iveta zatiahla, bol nad jeho sily. Iveta bude chvíľu spokojná, a keď už Milan nebude mať z čoho platiť, možno sa poberie za novým, majetnejším priateľom.
Pôžičková firma sa tiež sťažovať nebude - veď za smiešnych 250-tisíc dostane byt za 1,5 milióna korún. Oči pre plač zrejme ostanú len Milanovi. Možno ho
o pár mesiacov stretnete, ako sa ukladá spať kdesi pod mostom. Dá sa povedať, že to tak sám chcel - dobre mienené rady nepočúval, a robil len to, čo mu Iveta prikázala. A ako hovorí slovenské príslovie - kto chce kam, pomôžme mu tam.
Aby ste podobne nedopadli aj vy, pamätajte na jednu dobrú radu: Odporúča sa, aby vaše mesačné splátky, teda všetky úvery, lízing, splátkový predaj či kreditné karty nepresahovali tridsaťpäť percent všetkých príjmov vašej domácnosti. Inak sa môže stať, že sa zadĺžite až po uši a nebudete sa vedieť dlhov zbaviť. V konečnom dôsledku je predsa najväčšia ťarcha zodpovednosti práve na vás.
P. S. Príbeh je pravdivý, len mená opisovaných osôb boli pozmenené.
MARCELA POLLÁKOVÁ
