1936 – Zimné olympijské hry v Garmisch-Partenkirchene a Hry X. olympiády v Berlíne hrubo zneužila nacistická propaganda. Záplava vlajok s hákovými krížmi zatienila olympijskú symboliku. Medzinárodný olympijský výbor a jeho predseda Belgičan Henri de Baillet-Latour nerešpektovali svetovú mienku a olympijské hry nechali fašistickému režimu. Hitler sa manifestačnou účasťou na oboch olympiádach celkom úspešne predstavil ako „mierumilovný vodca“.
1956 – Na protest proti okupácii Maďarska sovietskou armádou sa nezúčastnilo na melbournskej olympiáde Lichtenštajnsko, Holandsko, Švajčiarsko a Španielsko. Číňania neštartovali, lebo súťažil Taiwan, Egypt a Libanon odmietli účasť pre suezskú krízu.
1968 – Mexická vláda krvavo potlačila študentské demonštrácie proti organizovaniu olympiády v krajine so zlými sociálnymi podmienkami. Na stupni víťazov OH v Mexiku po behu na 200 metrov vztýčili dvaja černošskí atléti Tommie Smith a John Carlos z USA päste v čiernych rukaviciach, čo bol symbol radikálneho hnutia Black Power bojujúceho za rovnoprávnosť černochov v USA. Americké vedenie poslalo oboch atlétov z hier domov.
1972 – Palestínski teroristi zajali v mníchovskej dedine jedenásť izraelských športovcov. Pri policajnom zákroku prišli všetci o život, okrem nich päť teroristov a jeden policajt. Hry prvý a posledný raz na jeden deň prerušili.
1976 – Na montrealskú olympiádu neprišlo 22 afrických krajín na protest proti účasti Nového Zélandu. Ragbisti tohto ostrova totiž hrali v Juhoafrickej republike, ktorú vylúčili z Medzinárodného olympijského výboru pre politiku apartheidu v JAR.
1980 – Šesťdesiattri krajín rešpektovalo výzvu amerického prezidenta Jamesa Cartera, aby bojkotovali moskovskú olympiádu. Príčinou bola sovietska okupácia Afganistanu.
1984 – Socialistický tábor (okrem Číny, Juhoslávie a Rumunska) sa revanšoval a bojkotoval hry v Los Angeles údajne pre ohrozenie bezpečnosti svojich výprav.
1996 – V atlantskom Olympijskom parku vybuchla bomba, ktorá usmrtila dvoch ľudí a zranila 110 osôb. (pf)
