Pred ôsmimi rokmi, v čase olympiády v Lillehammeri, hovoril o nich celý svet. Ešte viac ako sa dnes hovorí o krasokorčuliarskej rozhodkyni Marie-Reine Le Gougneovej, ktorá sa stala „vykričanou obeťou“ zákulisného škandálu v bitke o prvé miesto ruskej a kanadskej športovej dvojice. Avšak kým v kauze „dupľovaných olympijských šampiónov“ v Salt Lake City sa ocitla v ohrození olympijská myšlienka, v súperení Nancy Kerriganovej a Tonye Hardingovej išlo ešte o viac: o morálku, zdravie i život. Atentát na štadióne

„Prečo ja? Prečo práve ja?“ vzlykala v otcovom náručí krasokorčuliarka s bielou stuhou vo vlasoch.

Bolo to 6. januára 1994, krátko po tretej popoludní. V Cobo Arena v Detroite zavládol chaos. Dvadsaťštyriročnú krasokorčuliarku Nancy Kerriganovú napadol železnou tyčou neznámy muž. Odohralo sa to počas niekoľkých sekúnd po tréningu, tesne pred americkou kvalifikáciou na ZOH v Lillehammeri. Nancy, ako jedna z hlavných ašpirantiek na zlato, sa ešte nikdy necítila v takej výbornej forme.

Reportérka Dana Scartonová z Pittsburghu nestihla Nancy položiť ani prvú otázku, keď sa z ničoho nič objavil robustný muž v čiernej koženej bunde, klobúku a kaki nohaviciach.

„Je to ona?“ spýtala sa napodobenina hamburgerového Big Mac okolostojacich a roztržito cvakla spúšťou fotoaparátu. Vzápätí však muž aparát odložil a spod bundy vytiahol krátku železnú tyč. Udrel Kerriganovú do nohy tak, že keby to bolo o centimeter nižšie, tesne pod kolenom, o jej návrate na ľad by už nemohlo byť ani reči. Útočník vzápätí zmizol a uplakanú Nancy odviezli na najbližšiu kliniku.

Dobrá a zlá

Ako sa ukázalo, za útokom na Nancy stála jej súperka Tonya Hardingová. Všetko síce zinscenoval jej manžel Jeff Gillooly, ale s jej súhlasom a vedomím.

Kto sú tieto dve rozdielne ľadové dámy?

Nancy Kerriganová je elegantná, vážna, s modrými očami a úsmevom hollywoodskej hviezdy. Časopis People ju zaradil medzi 50 najkrajších žien sveta. Detstvo mala dosť pohnuté, matka jej oslepla a otec – zvárač pracoval naraz v troch firmách len preto, aby zarobil na dcérine tréningy. Amerika si chudobnú Popolušku obľúbila.

A Tonya Hardingová? Tvrdá blondína, ktorá sa dramaticky predierala životom. Aby mala z čoho platiť trénera, zbierala prázdne fľaše. Jej matka sa šesťkrát vydala a kým Tonya dospela, osemkrát sa sťahovali. Hovorí sa dokonca, že v pätnástich mala pohlavný styk s nevlastným bratom. Na ľade však bola výraznou osobnosťou. Ako jedna z mála krasokorčuliarok dokázala perfektne zvládnuť trojitého axela. Veľký talent s neuhladeným správaním. Sama seba prirovnávala k excentrickému basketbalistovi Dennisovi Rodmanovi.

Hardingovej problémy

Súdny proces v marci 1994 potvrdil, že Tonya Hardingová o atentáte, ktorý plánoval jej manžel Jeff, vedela. Za trest dostala pokutu 150-tisíc dolárov a povinnosť vykonávať verejno-prospešné práce v rozsahu 500 hodín. Z rodného Oregonu mohla vycestovať iba do štátov Washington a Kalifornia.

Priaznivci sa jej obrátili chrbtom, jej Fan klub oznámil ukončenie svojej činnosti. Americká krasokorčuliarska asociácia ju vylúčila zo svojich radov a zakázala jej účasť na všetkých súťažiach v USA.

Tonya začala navštevovať psychiatra, vydávala sa za obeť spoločenských pomerov, rozvrátenej rodiny, manželstva s kriminálnikom. Svet však na ňu za to krajšie nehľadel. Nepomáhalo ani to, že počas trestu navštevovala chorých a telesne postihnutých ľudí, rozdávala moriaky bezdomovcom a starala sa o verejné parky. Pekne sa o nej vtedy vyjadroval snáď len jej kurátor Darcey Baker.

„Tonya je vyrovnaná, trpezlivá aj spoľahlivá.“

Jej trpezlivosť však mala hranice. Na manžela odsúdeného na šesť mesiacov nepočkala a rozviedla sa s ním. On sa jej za to „odvďačil“ tým, že časopisu Penthouse predal za milión dolárov videokazetu, ktorú nakrútil v roku 1990 počas ich svadobnej noci. Fotografie nahej Tonye obleteli svet a videokazeta za 30 dolárov zaplavila pornotrh. Vyšlo tiež najavo, že v čase existenčných problémov tancovala Tonya za pár desiatok dolárov pri tyči v bare pre homosexuálov.

Tonya sa utiahla do súkromia. Neskôr sa vydala za šesťkrát rozvedeného priateľa z diskoték, ale aj s tým sa už rozišla. Jej život začal postupne opäť priťahovať bulvárne médiá. V snahe získať stratené peniaze však požadoval jej agent Hans Schmidt za každé interview 10-tisíc dolárov. Ona sa uspokojila aj s dvoma tisíckami. Pred dvoma rokmi sa odhodlala uviesť svoj šouprogram medzi profesionálmi.

Jej meno však stále pripomína škandál spred ôsmich rokov.

Najsledovanejšia súťaž

Útok na Nancy Kerriganovú mal dozvuky už na olympiáde v Lillehammeri, teda mesiac po. Keďže celý prípad sa vtedy ešte len vyšetroval, Tonya sa stretla s Nancy priamo v olympijskej súťaži. Ostro sledovanej, pretože škandál, paradoxne, zvýšil popularitu krasokorčuľovania. Prenos zo ZOH v Lillehammeri, v ktorom vystupovali tieto dve športovkyne, sledovalo iba v USA prostredníctvom televíznej stanice CBS 100 miliónov divákov. Bola to najsledovanejšia olympijská súťaž všetkých čias a ôsmy najsledovanejší televízny program v histórii. Na priebeh voľných jázd žien dozerali zo zeme i vzduchu kordóny policajtov, diváci prechádzali dôslednými bezpečnostnými prehliadkami a Kerriganovú sprevádzali štyria bodyguardi. Tajní agenti zatkli dvoch mužov podozrivých z prípravy ďalšieho útoku.

Tonya Hardingová súťaž psychicky nezvládla, nevydržala negatívny nápor médií a skončila až ôsma. Naopak, Nancy Kerriganová predviedla svoju životnú voľnú jazdu a iba jediný rozhodcovský hlas ju delil od olympijského zlata. To v slzách zmáčala vtedy 15-ročná ukrajinská sirota Oksana Bajulová.

Čierne body pre Nancy

Vtedy stratila na sympatiách aj Kerriganová. Kým na ľade prijala prehru hrdinsky, v zákulisí sa dopustila chyby. Neuvedomujúc si dosah televíznych mikrofónov, pred ceremoniálom vyhlasovania výsledkov označila víťaznú Bajulovú za „urevanú dievčinku“ a doslova povedala: „Neviem, načo zabíja toľko času s mejkapom, keď sa o chvíľu zasa rozreve a slzy jej ho celý zničia.“

Televízny komentátor sa nezdržal: „Kerriganová nedokáže prijať prehru,“ vyhlásil.

Bol to prvý čierny bod pre Kerriganovú. Ďalší si pripísala o pár dní, keď sa namiesto slávnostného ukončenia olympiády objavila v Disneylande, aby si v kočiari so striebornou medailou na krku sadla vedľa myšiaka Mickeyho. Samozrejme, za slušný honorár.

„Nemala som súhlasiť, aby som sa zúčastnila na takej stupídnosti,“ zdôverila sa v jednej chvíli svojmu manažérovi Jerrymu Solomonovi. Opäť mala smolu – nablízku boli novinári, ktorí jej slová zverejnili.

„Nech by som povedala čokoľvek, aj tak všetko prekrútia,“ sťažovala sa na médiá a začala sa im radšej vyhýbať. Aj preto, že neustála publicita ju už unavovala.

Veď ešte krátko pred útokom bola celkom obyčajným dievčaťom, ktoré chodilo z tréningov domov okolo polnoci mestským autobusom. Až dovtedy, kým sa to nedozvedel jej manažér Solomon, ktorý kedysi zastupoval aj tenistu Lendla, atlétku Joynerovú a plavkyňu Evansovú. Ten sa vtedy vydesil: „Lendl by nikdy do autobusu nenastúpil. To bolo nemysliteľné, Ivan by si objednal limuzínu.“

Nancy reagovala ako typická Popoluška: „Ja netúžim byť ako Lendl.“

Ľadové vojny a svadba

Po prestupe k profesionálom sa Nancy množili lukratívne ponuky, vyšla jej kniha, kasami v kinách zatriasol filmový príbeh. Televízna spoločnosť CBS vyprodukovala dokonca program Ice Wars (Ľadové vojny), v ktorých nastúpili USA vedené Kerriganovou proti zvyšku sveta. Súboj Kerriganovej a Bajulovej sledovalo na obrazovkách CBC 12,5 percenta amerických domácností. Čo na tom, že Nancy dokázala skočiť iba jediný trojitý lutz. Iba za štart dostala 300-tisíc dolárov.

Kým sa 9. septembra 1995 konala v Bostone veľkolepá svadba, Nancy prežila viaceré útrapy. Najskôr ju časť prudérnej tlače napadla, že zapríčinila rozpad manželstva Solomona, a tým aj smutný osud jeho päťročného syna, potom prišlo k roztržke v jej vlastnej rodine. Bratia Mark a Michael jej pohrozili, že neprídu na svadbu. Boli proti, aby sa ich sestra z prísne katolíckej rodiny vydala za žida Jerryho. Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Banket v hoteli Hyatt Regency stál takmer 13-tisíc dolárov, novomanželia naň pozvali 230 hostí a po svadbe sa usadili v massachusettskom sídle za pol milióna dolárov.

Keď sa jej v decembri 1996 narodil syn Mathew, z Nancy sa stal nový človek. Hoci v nej zostal súťažný duch, korčuľovala už viac iba pre seba. A keď jej výkonnosť na ľade poklesla, tréner Scotvold spokojne povedal: „Častejšie sa smeje, je oveľa uvoľnenejšia, rozdáva vôkol seba radosť. Stačí, keď sa zadíva na svojho synčeka, a rozosmeje sa.“

Vzorná matka Nancy a bezdomovkyňa Tonya

Ani po odchode zo súťažného ľadu Nancy neopustila scénu celebrít. Občas vystupuje v krasokorčuliarskych šou, venuje sa dobročinným aktivitám, okrem iného zbiera peniaze pre nevidomých. A ak o nej médiá sem-tam píšu, už len v dobrom. Vlani jej udelili prestížny titul Vzorná matka, ktorým okrem nej a dvoch herečiek dekorovali napríklad aj švagrinú prezidenta Busha.

Tonya Hardingová musela podľa posledných správ kvôli neplateniu nájomného vypratať dom na brehu rieky Columbia. Po odchode zo súdnej siene novinárom s ironickým úškrnom povedala, že odteraz bude spávať aj so svojím psom asi v aute.

Recept na rekord?

V Lillehammeri padol rekord, ktorý zatiaľ na olympiádach nikto neprekonal. Na tlačovej konferencii Kerriganovej sa ešte pred súťažou tiesnilo 12. februára 1994 vyše 800 novinárov a 40 televíznych štábov. Nebyť úderu železnou tyčou, ktovie, koľko by ich prišlo. A dnes 31-ročná Nancy Kerriganová by asi nikdy nezarobila 12 miliónov dolárov. A nielen to.

„Paradoxne, Hardingová a Kerriganová pomohli škandálom, na ktorom sa podieľali v úplne odlišných rolách, spopularizovať krasokorčuľovanie natoľko, že dnes už nie je ničím výnimočným, ak niektorí poprední pretekári zarábajú aj milión dolárov ročne,“ povedal krasokorčuliarsky agent Michael Rosenberg. V rebríčku sledovanosti postúpil tento šport v USA na druhé miesto, hneď za americký futbal.

Počet členov americkej krasokorčuliarskej federácie sa zvýšil za štyri roky zo 100-tisíc na 150-tisíc. Aj vďaka Kerriganovej a Hardingovej.

Ich príbeh komentoval s dávkou irónie bývalý vynikajúci krasokorčuliar Toller Cranston. „Nancy by mala časť svojich peňazí poslať Tonyi. Bez nej by nikdy nebola taká bohatá.“ Kerriganová reagovala: „Čo ste potratili rozum? Nikdy by som si nebola priala, aby sa mi čosi také prihodilo. Stále nemôžem uveriť tomu, že moje meno bude navždy spájané s Hardingovou. Nedokážem sa vyrovnať s tým, že keď sa bude hovoriť o aférach v športe, spomenie sa vždy aj Hardingová s Kerriganovou. S tým sa mám vyrovnať? Práve ja, ktorá sa stala obeťou?“

FOTO – ARCHÍV

Autor: Ľudo Pomichal