Sedím doma a sledujem predbežné výsledky regionálnych volieb. Presne podľa predpokladov - účasť slabá, župani nezvolení a množstvo tradičných výhovoriek politikov, prečo sa to tentoraz nepodarilo.

Tradičné počasie tentoraz naozaj helflo poriadne, veď k niektorým volebným miestnostiam sa ani nedalo dostať. No uznajte - kto už v takých podmienkach môže naozaj očakávať nejaký zvýšený záujem o občianske práva a povinnosti? Predseda strany, ktorá jediná pozná správny smer, síce s plačom po funuse uznal, že škoda sa vyhovárať, lebo chyba je - naozaj, úprimne si to povedzme - v politikoch, vo vláde a parlamente, inštitúciách, ktoré od deväťdesiateho roku nedokázali voličom poriadne vysvetliť, v čom je podstata politiky, ale seba z tohto chumla so skromnosťou sebe vlastnou vynechal. On na to nemá čas, lebo posledných štyridsať dní chodil po Slovensku medzi ľudí a vysvetľoval im niečo celkom iné - podstatu svojej vlastnej politiky... No a pán premiér je nízkou účasťou dokonca prekvapený!

Výsledky týchto volieb sa dali očakávať. Je zrejmé, že neodzrkadľujú reálne rozloženie preferencií. Napriek všetkým varovaniam o podpore nevyužitých hlasov v prospech tých, ktorých nechceme, som presvedčený, že pri takejto veľkej neúčasti to už ani nehrá rolu - tí, čo boli zvolení, by boli zvolení aj pri zvýšenom nápore občianskeho uvedomenia na poslednú chvíľu. A pri tých, čo zvolení neboli, sa situácia spriehľadnila, je zrejmé, kto má ešte šancu. Úplne bude stačiť, keď si to o dva týždne zopakujú voliči reálnych kandidátov na predsedov VÚC. Dlhodobú apatiu neprehlušia ani najpresvedčivejšie vyhlásenia v hodine dvanástej. Môže nastať ďalšie prázdne obdobie, v ktorom nebudeme mať ani šajnu o tom, čo tí hore tam skutočne robia. Veď oni sa nám ozvú, keď zas príde ich čas.

Autor: MILAN BARLOG