Angela Merkelová nadviazala na snahu predchodcu a chce viazať príspevky z európskych fondov na dane. FOTO - REUTERS
BRUSEL - Hneď druhý deň po svojom zvolení za kancelárku sa Angela Merkelová vydala do Bruselu, kde je témou týchto dní stále neschválený úniový rozpočet na roky 2007 až 2013. Merkelová si síce želá, aby sa únia na rozpočte dohodla čo najskôr, pre nové členské krajiny však môže byť postoj novej nemeckej vlády veľkým rozčarovaním.
Tvrdšia ako Schröder
Berlín chce zamedziť pokračujúcemu unikaniu pracovných miest smerom na Východ, pretože tam majú nižšie dane a celkovo je podnikanie lacnejšie. A tak sa v programe novej nemeckej vlády píše: "Členské štáty si môžu slobodne nastaviť daňové zákony. Musia byť však pripravené zriecť sa plnej výšky prostriedkov poskytovaných zo štrukturálnych fondov."
Laicky povedané: ak chce niekto znižovať dane a brať tým Nemcom prácu, nemôže rátať s vysokými príspevkami z európskych fondov, do ktorých Nemecko ako najväčší platca tučne prispieva. Nové členské krajiny si pritom sľubujú, že v nasledujúcich rokoch im z Bruselu príde niekoľkonásobne viac, než dosiaľ.
Berlín síce aj za predchádzajúceho kancelára tento svoj postoj neskrýval, tentoraz je však po prvý raz zapísaný do záväzného dokumentu. "Vláda sa bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži," potvrdzuje svoje odhodlanie nemecká vláda. A Európsku komisiu má už v podstate na svojej strane. Brusel totiž navrhol, aby členovia únie mali od roku 2008 spoločný základ firemných daní.
Zákaz vstupu
Väčšina nových členských krajín sa však niečomu takému vehementne bráni. "Vraj vytvárame daňový a sociálny dumping, a preto nám treba zastaviť pomoc z fondu EÚ. Takéto volanie považujeme za nerozumné a nepravdivé," povedal nedávno v Berlíne slovensky premiér Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého sú dvojročné slovenské skúsenosti s rovnou daňou kladné.
Ani český premiér Jiří Paroubek nie je priaznivcom jednotnej daňovej politiky. "Chápame nervozitu západných krajín, ale pre nás to nie je vhodná cesta," povedal.
Berlín je taktiež rozhodnutý, že aj v nasledujúcich rokoch nepustí na svoje pracovné trhy ľudí z nových členských krajín. A bude sa snažiť udržať obmedzenie po celých sedem rokov. V programe nemeckej vlády sa píše, že po prvých dvoch rokoch predĺži zákaz o ďalšie tri roky a potom po dohode s Bruselom o ešte ďalšie dva roky. A to bez výnimky. "Vývoj na pracovnom trhu a vývoj ekonomiky v Nemecku implikuje nutnosť dodržať prechodné obdobie pre desať nových členských štátov EÚ," píše sa v dokumente.
