Viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj Schmögnerová kritizovala daňovú a sociálnu politiku, ktorá má podľa nej za následok rast chudoby a prehlbujúce sa nerovnosti medzi regiónmi.

Ivan Mikloš jej útok odvrátil podobne tvrdo. Naznačil, že názory, aké prezentovala, sú demagógia, ktorú púšťajú populisti a socialisti. Tvrdí, že názory Schmögnerovej, ktorá bola ministerkou za SDĽ, pozná z bývalej vlády a vôbec sa nezmenili. Mikloš bol vtedy vicepremiérom pre ekonomiku.

Miklošov hovorca Peter Papanek médiám poslal vyhlásenie, podľa ktorého slovenský daňový systém pochválil aj eurokomisár pre dane a clá László Kovács.

Schmögnerová kritizovala rovnú 19-percentnú daň: "Najčastejšie sa argumentuje, že daňová reforma bude mať za následok rast HDP, pokles chudoby, rast životnej úrovne. Žiaľ, neplatí to."

Tvrdí, že nízke dane nie sú vždy podmienkou vysokého rastu. Platí to vraj v USA, ale vysoký rast majú aj škandinávske štáty s vysokými daňami. Tie sú zároveň na vrchole rebríčka konkurencieschopnosti.

Rovná daň podľa Schmögnerovej zvyšuje sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi, je zlá pre slabšie príjmové skupiny a 19-percentná DPH je podľa nej "Jánošíkom naruby".

Ministerstvo financií namieta, že príjem pracujúcich sa neprepadol ani v prvom roku fungovania daňovej reformy. "Analýzy vyvracajú tvrdenia, že rovná daň bola výhodná len pre bohatých a poškodila chudobných," píše sa v stanovisku ministerstva.

Schmögnerová tvrdí, že podľa Štatistického úradu sa za posledných päť rokov chudoba strojnásobila. Nespokojná je s druhým pilierom dôchodkovej reformy. Vláde vyčíta, že programovo obmedzuje solidaritu medzi bohatými a chudobnými, medzi generáciami aj medzi regiónmi, ale zároveň žiada solidaritu od Európskej únie, aby rozdeľovala chudobnejším novým štátom viac.

"Od tradične egalitárnej spoločnosti sme sa za niekoľko rokov dostali k spoločnosti, ktorá je sociálne mimoriadne diferencovaná," hovorí.

Ministerstvo tvrdí opak. Podľa Petra Papanka je rovná daň prospešná napríklad aj pre rodiny s deťmi. Papanek Schmögnerovej oponuje, že v ďalších rokoch sa pozitívne výsledky prejavia ešte výraznejšie. "Rušenie reforiem alebo ich revízia, tak ako to navrhuje pán Fico alebo pani Schmögnerová, by znamenali ohrozenie rastu zamestnanosti a životnej úrovne," hovorí Papanek.

Papanek bol v prvej Dzurindovej vláde hovorcom Brigity Schmögnerovej, keď bola ministerkou. Vtedy jej politiku obhajoval. (rf)

Schmögnerová: Smer riešenia neponúka

Viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj a bývalá ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ hovorí o situácii na Slovensku.

Ako sa vyvíja Slovensko?

Dvojrýchlostne. Na jednej strane je pozitívny dynamický vývoj v podnikovej a bankovej sfére. Druhá rýchlosť je malé a stredné podnikanie, ktoré stále nie je schopné vytvárať dosť pracovných príležitostí. Dvojrýchlostný je aj vývoj v spoločnosti - na jednej strane úzka skupina ľudí napredujúca závratnou rýchlosťou, na druhej strane prevažná väčšina, ktorej situácia sa retarduje.

Naše reformy chváli Svetová banka aj svetové médiá a politici. Váš názor je iný?

Viac sa medializujú pozitívne hodnotenia finančných inštitúcií alebo médií vyjadrujúcich záujmy podnikateľskej sféry. Veľmi málo sa medializujú správy Európskej únie o sociálnej situácii, podľa ktorej je u nás dynamika nárastu chudoby najväčšia v únii. Aj Svetová banka hodnotí nárast sociálnych nerovností a chudoby, ale jej posledná štúdia sa Slovenska, žiaľ, dotýka veľmi málo. K situácii na Slovensku pristupuje rôzne aj politická elita na Západe.

Vláde však dávajú za pravdu makroekonomické čísla, nízka inflácia, rast hrubého domáceho produktu. Politici hovoria, že je to vďaka reformám. Navyše reformy treba dotiahnuť do konca aj z dôvodu udržateľnosti verejných financií. Existuje podľa vás iný ekonomický model, ktorý by zaručil nízku infláciu a rast HDP?

Áno, vždy ide o kombináciu politík. Stačí porovnať politiku iných krajín. Jednoznačne sa ukazuje, že zabezpečia hospodársky rast, konkurencieschopnosť, ale aj primeranejšie rozdeľovanie výsledkov rastu. Slovenský model však vychádza zo záujmov, ktoré vláda reprezentuje.

Aké sú to záujmy?

Vysoko príjmové záujmové skupiny, užšia časť podnikateľskej sféry. Netreba zabúdať ani na ideologický podtext toho, čo robia.

Keď sa stretnete so zahraničnými renomovanými ekonómami, odborníkmi, politikmi, čo im ako prvé v súvislosti so Slovenskom napadne? Chudoba alebo úspešné reformy?

Imidž Slovenska je v očiach časti ekonómov a podnikateľov pozitívny. Vláda vie veľmi dobre predávať svoje výsledky. Prispieva to k rozhodovaniu niektorých investorov. Mám však možnosť vypočuť si aj veľmi kritické hodnotenia.

Jedna z veľkých reforiem bola sociálna. Súčasná ministerka Iveta Radičová ju zmäkčuje. To je dobré alebo nie?

Už sa začala predvolebná kampaň, tak sa robia kozmetické úpravy. Sú lepšie ako nič, neriešia však celkové smerovanie, narastanie sociálnych nerovností, chudoby. V tom sa ministerka zásadne mýli.

Chceli by ste byť znova na Slovensku ministerkou financií?

Je to absolútne nereálne. Aj keď musím priznať, že to bol môj najdôležitejší džob z hľadiska toho, čo som v živote urobila.

Netajíte sa ľavicovou orientáciou. Na Slovensku je najsilnejšou ľavicovou stranou Smer. Páči sa vám politika Smeru?

Značka Smer - sociálna demokracia je atraktívna, lenže Smer málo prichádza s alternatívnymi riešeniami. Tie existujú, len ich treba dobre premyslieť, pripraviť a vo vhodnom čase realizovať. Smeru takýto ťah na bránku chýba. Ako skutočná sociálna demokracia sa musí ďalej profilovať.