ti naň však zbierala dlho predtým. V hudbe aj v živote.

Tesne po českej Grammy ste povedali, že nechápete, prečo ste sa stali speváčkou roka. Už v tom máte jasnejšie?

„Hudobná akadémia by mala ovplyvňovať vkus poslucháčov a nevyťahovať len osvedčené veci. Žiadnu novú vlnu som nepriniesla, ale tieto ceny sú o inom ako napríklad Zlatý slávik. Mali by byť o hudbe.“

Začínali ste s kapelou Sluníčko, spievali ste s Davidom Kollerom v Puse a teraz máte vlastnú skupinu. Kde sa vám najviac darilo?

„Darí sa mi teraz, v Secret Service hrajú so mnou skvelí ľudia. Bubeník Štěpán Smetáček, Marek Zelený, ktorý sa pretransformoval na basgitaristu, pretože Marta Minárik niekam zmizol. Mareka Svobodu sme našli, obrazne povedané, na ulici.“

Rešpektujú vás ako šéfku?

„Berú ma ako lídra.“

Spevák Dan Bárta vás nazval slečnou neusmrtenou. Viete, na čo narážal?

„Ľudia sa navzájom vymývajú. Asi je to nespokojnosť s tým stavom, keď si v hudbe nejaké slečny riešia imidžové veci - to nie je veľmi o hudbe. Myslel asi to, že som schopná robiť si vlastné pesničky a nik ma do ničoho netlačí. I keď - naozaj neviem.“

Prívlastok neusmrtená by sedel aj vzhľadom na minulosť, nie?

„No tak to hej. Ale zase - o čom by som spievala? Keby som teraz umrela, môžem si povedať, že som žila život, okolo ktorého kopa ľudí ani neprejde. Dozvedela som sa naozaj veľa vecí.“

Napríklad?

„Človek má nejaké mindráky, bloky a prekážky a rôzne sa s nimi vyrovnáva. Keď ich prekoná, stáva sa silnejším. Nechcem múdro rozprávať, ale ono to tak funguje.“

Skúsili ste drogy, že?

„Skúsila, a už ma to nebaví. Pripadám si, že som zbytočne niečo riešila a plytvala energiou. Keby som ich ale nikdy neskúsila, nevedela by som si vážiť čistú hlavu. Ale to je individuálne a nepasuje to na každého, takže, achtung!“

Osemročná prvýkrát na pódiu - nebol to dôsledok prirýchleho stretu s muzikantským životom?

„Slávna som vtedy nebola. (Smiech.) Rozširovanie vedomia patrí k tvorbe, ale nedá sa to robiť pravidelne. Inak sú z toho barličky, bez ktorých je človek stratený.“

Vaša mama chcela mať muzikantku?

„Chcela zo mňa hlavne to, čo by som chcela ja, aby som bola šťastná. Moja mama je nejaká dobrá bytosť, vôbec to nechápem.“

Ale sťahovala sa kvôli vášmu účinkovaniu do Prahy, nie?

„Mala som tú možnosť spievať v Bambini di Praga. Niektorí rodičia by to neurobili, ale pre mamu, ktorá mala umelecké sklony, lenže vychovávala dve deti sama, to bolo zadosťučinenie.“

Čo hovorila, keď sa vám práve veľmi nedarilo?

„Nepostavila sa proti mne ani ma nechcela mlátiť, ale nechala mi vždy bezpečné miesto pre návrat. Inak by to so mnou bolo horšie.“

Mali ste aj vy pocit, že chcete s hudbou praštiť?

„Ale áno, keď sa nám rozpadla Pusa. Asi som si to zaslúžila.“

Prikladali ste jej väčší význam?

„Asi som nebola povahovo najčistejšia. Všetko mi padalo do lona a vo mne bolo zlo.“

Hnevala vás podriadenosť Kollerovi, s ktorým ste navyše žili?

„Mala som nejakých dvadsať rokov a nevedela som, ako sa robí hudba. David ma viedol - je veľká autorita. Teraz cítim, že je dobré, že sa kapela rozpadla, lebo som prišla na vlastné veci - prvotné impulzy, ktorým pri väčšej autorite neveríš. Škoda, že sa to skončilo v najlepšom.“

Istý čas ste spievali v kapele Lucie. Ako vám bolo medzi štyrmi chlapmi?

„Na začiatku som sa cítila ako súčasť partie. Bola som ako maskot-medvedík a lichotilo mi to. Keď sa ešte viac ‘sprofesionalizovali‘, začala som sa cítiť ako nájomná hráčka. Chýbala mi väzba na ľudí, s ktorými komunikuješ. Nechcela som byť hracím automatom, do ktorého len vhodíš peniaze. Už asi nikdy nezažijem tie masy na štadiónoch.“

Napriek všetkému sa David Koller objavil aj na vašom debutovom albume. Prečo?

„Pomáhal mi ho produkovať, nevedela som, koho by som oslovila. Kto iný by so mnou mohol pracovať? Počas nahrávania som oslovila aj Dušana Liperta z tanečnej formácie Ohm Square, čo bola trochu schizofrénia, lebo som chcela ich dať dokopy. Ale to boli socialistické ideály. Takže dve piesne v Davidovej produkcii.“

Texty, ktoré si píšete sama alebo chlapci z kapely, sú na telo. Ako sa vám spievajú pred publikom?

„Báječne. Nevybrala by som si text, ktorý by som necítila alebo nechápala. Slovák Peťo Dobrík mi napísal text Telo - takto by som to ja nedokázala, ale túto otázku tiež riešim. Telo je zaväzujúce, musím sa oň starať, čistiť mu zuby, vyživovať ho a obliekať.“

Ako sa vidíte?

„Som trochu ‘uplácaná‘ bruneta so štvorkami. (Smiech.) Nerozprávam ako kniha, nie som vzdelaná, nikdy som nemala disciplínu. Neostáva mi nič iné, ako existovať. A to dokážem jedine cez hudbu.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ