firmy, v ktorých pôsobia kandidáti na poslancov a medzi nimi aj mnohí terajší poslanci, dostali zákazky za zhruba 785 miliónov.
Medzi kandidátmi sú aj takí, ktorí pôsobia alebo pôsobili vo firme, ktorá koncom roka 2003 mala daňový dlh či záväzky ktorej prevzala Slovenská konsolidačná, teda štátna akciovka spravujúca pohľadávky reštrukturalizovaných bánk.
Za podnikateľa, živnostníka či konateľa sa podľa Zuzany Wienk z aliancie označilo päť percent kandidátov, no po porovnaní s obchodným registrom je ich oveľa viac. Koľko, však ani aliancia nevyčíslila, pretože sa to podľa nej presne nedá.
Wienk si nemyslí, že by podnikatelia nemali ísť do politiky, no upozorňuje na nebezpečenstvo, že podnikatelia poslanci majú oproti podnikateľom neposlancom lepšie informácie, a tak môžu získať konkurenčnú výhodu. Pri rozhodovaní, teda hodnotení rôznych ponúk, či záverečnom hlasovaní sa zasa môžu dostať do konfliktu záujmov a osobný záujem uprednostniť pred verejným.
Prešovský župný poslanec Michal Gondek, majiteľ firmy GAS, tvrdí, že to nie je pravda. "Skôr od podnikateľov neposlancov je možné oveľa lepšie zobrať províziu ako od podnikateľov poslancov," hovorí. Potvrdzuje však, že podmienky verejných súťaží sú nastavené tak, aby "určité firmy boli vopred určené na úspech". Oddeliť verejný záujem od osobného mu podľa jeho slov nerobí problém.
Pre zvýšené riziko zneužívania verejnej funkcie by podnikatelia podľa Wienk mali zaručiť väčšiu priehľadnosť - na internete informovať o všetkých svojich podnikateľských aktivitách vrátane "akokoľvek veľkého majetkového podielu vo firmách" či účasti vo výkonných, alebo dozorných orgánoch firiem. Župy by zasa mali zverejňovať celý priebeh verejného obstarávania, teda od výzvy cez súťažné podklady až po zoznam víťazov súťaže.
Aj menoslov členov komisií, ktoré o použití verejných peňazí rozhodujú, by od budúceho roka mal byť verejne prístupnou informáciou. Určila to novela infozákona. Či to tak bude, zatiaľ nie je isté, lebo prezident novelu poslancom vrátil. (joč)
