Prieskum o poberateľoch dávok v hmotnej núdzi pred a po reforme systému urobili sociológovia zo Strediska pre štúdium práce a rodiny. Ukázal, že poberatelia sú pre nižšie dávky v ťažšej finančnej situácii, sú pesimistickejší a menej veria vo vlastné schopnosti.
"Reformy, nielen sociálne, ale aj daňové, ktoré prispeli k podpore nízkopríjmových skupín, prinútili ľudí nájsť si prácu," hovorí Eneke Hanzelová zo strediska. Stredisko je príspevkovou organizáciou, jeho zriaďovateľom je ministerstvo práce.
Najviac poberateľov dávok, ktorí vypadli zo systému, odišlo preto, lebo si našli prácu (68,3 percenta), 13,1 percenta spomenulo ako príčinu zmenu systému. Veľký podiel na odlive ľudí zo systému má administratíva, najmä to, že nároky na dávky v hmotnej núdzi sa posudzujú po novom. Napríklad každý druhý poberateľ, ktorý zo systému vypadol, mal menej ako 25 rokov. Mladí v tomto veku sa totiž po spustení reformy hodnotia ako spoločne posudzované osoby spolu s rodičmi, nie samostatne. Výskum však hovorí aj to, že najmä mladí boli úspešní pri hľadaní práce.
Po spustení reformy sa objavovali argumenty, že mnohí ľudia prestali poberať sociálne dávky, lebo získať ich je ťažšie - treba sa zapájať do aktivačných prác, alebo chodiť na úrad práce každý týždeň, aby sa obmedzila možnosť brať dávky a pracovať na čierno.
Autorky výskumu uznávajú, že poberatelia mohli zo systému odísť aj pre administratívnu náročnosť.
Zuzana Kostolná ako príklad spomenula, že isté skupiny, najmä vzdelanejších ľudí, prinútili hľadať si prácu aj aktivačné práce. Nebolo ich treba motivovať ani pomáhať im obnoviť pracovné návyky, ale naopak, keďže ide najmä o stereotypnú manuálnu prácu, povedali si skôr: "Toto je pre mňa nedôstojná práca, nájdem si niečo lepšie."
Štatistiky skutočne ukazujú pokles nezamestnanosti, úmerne tomu však nerastie zamestnanosť. Výskum strediska nehovorí, či sa sociálne odkázaní skutočne zamestnali, či odišli do formálnej, alebo čiernej ekonomiky, alebo dokonca pracujú v zahraničí.
Hanzelová upozorňuje, že pri hľadaní práce pomohlo ľuďom v hmotnej núdzi aj to, že už všetci môžu žiadať príspevky na dopravu za prácou či na rozbehnutie samostatnej zárobkovej činnosti. Prieskum tiež potvrdil, že šanca získať prácu závisí najmä od vzdelania. (haj)
Starí poberatelia dávok
(pred reformou)
w väčšina (71,6 %) mala ukončené stredoškolské vzdelanie (14,5 % nemalo nijaké, alebo len základné vzdelanie),
w mladí od 19 - 29 rokov,
w mierna prevaha žien,
w prevažne bývalí robotníci, v predchádzajúcom zamestnávaní dostávali približne minimálnu mzdu roku 2004 (5630 Sk),
w poberateľmi sa stali najmä preto, lebo ich prepustili zo zamestnania, starších ľudí prepúšťali najmä pre nadbytočnosť, mladších preto, že sa im skončil dočasný pracovný pomer.
Noví poberatelia dávok
(po reforme)
w typickým znakom je dlhodobá evidencia na úrade práce (cez rok), až extrémne dlhodobá (cez päť rokov - skoro tretina),
w pretrvávajú poberatelia so stredoškolským vzdelaním, ubudlo vysokoškolákov,
w prevažujú starší (40 - 49),
w rovnaké zastúpenie žien a mužov,
w prevažne ide o nekvalifikovaných zamestnancov, ktorí vykonávali pomocné práce, v predchádzajúcom zamestnávaní nedostávali ani minimálnu mzdu v roku 2004,
w sú ochotnejší prijať aj sezónne či dočasné práce,
w ide najmä o ľudí, ktorí sa do systému dostali, lebo ich prepustili zo zamestnania, 15 % však nikdy nepracovalo, najmä absolventi škôl, mladé ženy,
w noví poberatelia, ktorí nie sú v systéme dlhodobo, sú aktívnejší v hľadaní práce, sú tiež ochotnejší cestovať za prácou.
