Podľa alarmujúcich správ je Slovensko krajinou Európskej únie s najnižším priemerným vstupným do kina, ale zároveň s najrýchlejšie klesajúcim počtom divákov. Môžeme to zviesť na neradostnú životnú úroveň väčšiny obyvateľstva (čoraz bohatšia menšina, ktorá v spriemerovaných vládnych výkazoch spôsobuje "rast" životnej úrovne, do kina nechodí, lebo má domácnosti zariadené projekčnou video aj audio technikou, akej sa väčšina slovenských kín ani zďaleka nevyrovná). Môžeme argumentovať zlým stavom našich kín. Podaktorí tvrdia, že je to forma protestu proti nízkej úrovni premietaných filmov. Pravda je však taká, že klesá aj návštevnosť najmodernejších kín a repertoár sa v podstate nelíši od českého, maďarského ba veru ani nemeckého či britského. Ponúka filmy zlé, ale i vynikajúce.

Nikto sa zatiaľ nepozastavil nad tým, či vôbec máme kvalitných podnikateľov, obchodníkov s filmom, distributérov. Či sú pripravení a schopní pracovať s takým špecifickým tovarom, ako je kinematograf. Vedia osloviť zákazníka, presvedčiť ho, získať si ho? Poznajú naozaj tie správne prostriedky? Veríme ich odporúčaniam? Dokážu vybrať pre nasadenie snímky do kín ten najlepší čas, miesto, spôsob?

Napríklad dráma The Exorcism of Emily Rose. Film podmanivý, presvedčivý. Právnička ateistka má obhajovať katolíckeho kňaza, ktorému počas obradu vyháňania diabla zomrela takmer v rukách mladá študentka. Mohlo by to vyzerať ako tuctový horor, ďalšia z premnohých súdnych drám a či lacná škandalizácia cirkvi. Z tohto filmu sa však vyvíja nástojčivý problém - nie iba právnický či etický (má kňaz, hoci v najčistejšej viere a dobrej vôli, právo suplovať medicínu?), ale čoskoro i veľmi osobný a pri tom univerzálny. Advokátka, ktorá neverí v Boha ani v nadprirodzeno, odrazu stojí zoči-voči úkazom, čo sa nedajú racionálne vysvetliť.

Film ukazuje, že keď sa ateista odrazu stretne s Bohom (alebo Diablom), je to preňho oveľa väčší šok, ako v prípade, ak sa veriaci s Bohom nikdy nestretne. Režisér Scott Derrickson rozvíja príbeh, postavený na skutočnej udalosti (ktorá sa však odohrala v Nemecku v 70. rokoch) veľmi decentne, nič nepropaguje, nič nevnucuje. Azda len to, že ešte mnohé nevieme, nepoznáme, nedokážeme vysvetliť. A že zanovitá viera v "zdravý rozum" vie byť rovnako zaslepená, ako ktorýkoľvek iný fanatizmus.

Film by nefungoval bez presvedčivých hereckých výkonov. Sú nevtieravé, civilné, aby podporili realistické, priam dokumentaristické ladenie celej snímky. Možno len Christopher Young vo svojej hudbe sem-tam zájde priďaleko v úsilí vyrovnať sa Jackovi Nitzschemu vo Friedkinovom Exorcistovi. No to je jediná pripomienka, ktorú možno zniesť k samotnej snímke The Exorcism of Emily Rose.

Dať jej na Slovensku lacný hororový názov V moci diabla je však nepochopiteľný antiobchodnícky ťah. Film, ktorý je presvedčivejší a ateistov oslovuje oveľa účinnejšie než Gibsonovo Umučenie Krista u nás zatiaľ nevzbudil takmer žiadnu pozornosť, hoci v USA už cez prvý víkend po premiére utŕžil na vstupnom do kín o 10 miliónov dolárov viac, ako stála jeho výroba!

V tom je rozdiel. Slovensko nie je Amerika. Darmo dovezieme kvalitný tovar, keď ho nedokážeme predať. Životná úroveň ani kinotechnika s tým nemá veľa spoločné.

FOTO - ITA FILM