Český minister obrany Karel Kühnl (vpravo) a jeho slovenský partner Juraj Liška podpísali v Bruseli dohodu o spoločnej jednotke. FOTO - ČTK |
BRUSEL - Česká a Slovenská republika spolu vytvoria jednotku, ktorá bude schopná pod hlavičkou Európskej únie zasiahnuť kdekoľvek vo svete.
Včera podpísaná dohoda o tzv. bojových jednotkách však nedovoľuje vyslať týchto vojakov ďalej než šesťtisíc kilometrov, zakázané sú tiež tropické a arktické oblasti.
Jednotka by mala byť k dispozícii v druhej polovici roku 2009.
Podľa českého ministra obrany Karla Kühnla "dovtedy sa môže ešte podariť mať jednotku schopnú vyraziť i do týchto oblastí". Problém je na slovenskej strane, ktorá nie je podľa ministra obrany Juraja Lišku "technicky vybavená".
Česká strana tiež dúfa, že Slovensko bude neskôr schopné dať k dispozícii viac, než teraz sľúbených
tristo vojakov. Celkovo má mať jednotka 1600 členov, predovšetkým ženistov či chemikov.
"Ide o jednotku, ktorá bude pripravená do desiatich dní vyraziť," povedal Kühnl.
Minister Liška nevidí problém v tom, že od januára 2010 bude Slovensko časťou ďalšej bojovej skupiny, tentoraz tvorenej Nemcami, Poliakmi, Litovčanmi a Lotyšmi.
Spoločné "bojové jednotky" Európskej únie vznikli ako odpoveď na kritiku, že únia sa spolieha len na NATO a nie je sama schopná zasiahnuť v prípade nepokojov. Únia sa chce stať významným hráčom i na vojenskom poli, preto sa členské štáty dohodli, že do konca desaťročia vytvoria trinásť bojových zoskupení.
Prvé sily rýchlej reakcie majú byť plne akcieschopné od roku 2007. Ráta sa s nimi pre mierové, odzbrojovacie, humanitárne či záchranné misie.