Pojem VÚC sa však priveľmi neujal a ľudia často nevedia, o čo ide. Podľa prieskumu agentúry Markant, ktorý robila pre denník SME, len necelých 54 percent opýtaných vedelo, čo znamená skratka VÚC. V odpovediach sa objavili aj označenia ako výskumný ústav či všeobecná úverová.
Vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský hovorí, že názov VÚC ľuďom nič nehovorí: "Je to skôr pomenovanie akejsi inštitúcie, ale nie samosprávneho regiónu."
V časti verejnosti pretrváva mýtus, že označenie župa má maďarský pôvod.
Leon Sokolovský z Katedry archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského začiatkom roka SME povedal, že ľudia, a žiaľ, ani poprední politici nevedia nič o skutočnom pôvode slov župa - župan.
"To je živý obraz doslova biedneho povedomia Slovákov o vlastných dejinách. V maďarčine neexistovali a ani dnes neexistujú výrazy 'župa, župan', ale iba slová 'ispán, vármegye, megye'. Slovo 'župan' zaviedli do používania štúrovci v 40. rokoch 19. storočia," povedal Sokolovský.
Pomenovanie župa sa na Slovensku používalo od roku 1919 a v rokoch 1923 až 1928 sa používal pojem veľžúp. Rozdelenie na župy fungovalo aj v období vojnového slovenského štátu.
Politici sa zmene názvu VÚC na župu nebránia a sú si vedomí toho, že ľudia si skratku VÚC často vysvetľujú rôzne. Je však nepravdepodobné, že by sa politici tejto téme venovali do parlamentných volieb, ktoré budú na jeseň budúceho roku.
Poslanec SMK József Kvarda povedal, že dlho potrvá, kým sa označenie VÚC vžije a je skôr za zmenu názvu na župu. Poslanec KDH Pavol Minárik tiež povedal, že ľudia sa s "VÚC mordujú".
Poslankyňa Smeru Renáta Zmajkovičová si myslí, že VÚC je zdĺhavé označenie. "Keď sa v Česku povie hejtman, každý vie, aká je to funkcia," povedala. Poslanec HZDS Tibor Mikuš neznalosť skratky VÚC označil za dôsledok toho, čo "ľudia o VÚC pri riešení ich záležitostí počuli".
(sp)