MOSKVA – Ruská orbitálna stanica Mir včera zanikla v zemskej atmosfére. Všetko prebehlo hladko, bez akýchkoľvek komplikácií.

Väčšina stanice zhorela v atmosfére. Na zemský povrch dopadli niektoré trosky bez toho, aby boli hlásené akékoľvek mimoriadne udalosti. „Mir ukončil svoj triumfálny let,“ povedal hovorca ruského Strediska na riadenie kozmických letov (CUP).

Podľa televíznej stanice CNN horiace trosky Miru osvetlili oblohu nad Fidži. Pozorovatelia na tomto súostroví videli v diaľke horiace úlomky padajúce do Tichého oceánu. Podľa CUP mali trosky dopadnúť v oblasti s polomerom 1500 kilometrov okolo bodu ležiaceho na 150 stupňoch západnej zemepisnej dĺžky a 40 stupňoch južnej zemepisnej šírky.

Moskva: Zostávame veľmocou

Austrálske bezpečnostné úrady oznámili, že nezaznamenali žiadne škody spôsobené padajúcimi troskami. „Zostup sa uskutočnil v oblasti, kde bol predpovedaný. V tejto chvíli nemáme žiadne správy o škodách,“ povedal David Templeman z austrálskeho krízového štábu, ktorý mal monitorovať situáciu pre prípad, že by časti Miru zasiahli Austráliu.

Ruskí predstavitelia vesmírneho programu označili riadený zostup Miru za senzačný výkon. „Naši odborníci neurobili chybu v jedinom kroku, ani o jeden milimeter. Svet sa presvedčil, že Rusko vie vesmírne objekty nielen postaviť, ale aj riadiť a predpovedať ich pohyb. Rusko zostane kozmickou veľmocou,“ povedal riaditeľ Ruského úradu pre letectvo a vesmír (RAKA) Jurij Koptev. Zástupca veliteľa letu Viktor Blagov ho sebavedomo doplnil: „Dali nám 6000 kilometrov vody, do ktorých sme sa mali trafiť. A my sme to urobili.“

Nedotknutí rybári

Lode a lietadlá boli dopredu upozornené, aby sa tomuto priestoru v Tichom oceáne vyhli. Vo vymedzenej zóne sa však nachádzala flotila 27 amerických rybárskych lodí. Posádky plavidiel pád úlomkov ani nezaregistrovali.

Mir sa nakoniec potopil asi 1500 kilometrov severovýchodne od pôvodne plánovaného miesta.

Všetky operácie prebiehali hladko. Napriek tomu trosky, ktoré nemali zhorieť v atmosfére, znepokojovali odborníkov aj laikov až do poslednej chvíle. Zo 137-tonového kolosu malo na zemský povrch dopadnúť asi 1500 kusov vážiacich spolu 25 ton.

Úlomky mali padať takou rýchlosťou, že by ľahko prerazili dva metre silnú betónovú vrstvu. Ruskí predstavitelia vesmírneho programu si boli istí, že sa postarajú o bezpečný zostup a poukazovali na svoje skúsenosti s potopením desiatok nákladných lodí a ďalších vesmírnych objektov v rovnakej oblasti. Mir však bol najväčším vesmírnym telesom, ktoré bolo kedy zlikvidované, a jeho veľkosť a tvar znemožňovali presne predpovedať všetky operácie.

Moskva napriek svojmu sebavedomiu dohodla v britskej spoločnosti Lloyd‘s poistenie na 200 miliónov dolárov pre prípad, že by sa vesmírny komplex vychýlil z naplánovanej dráhy a spôsobil neočakávané škody. (čtk)

Ako padal do histórie

Posledné, tretie brzdné zapnutie motora sa spustilo, keď bol Mir nad Egyptom. To bol najdôležitejší moment v sérii počítačom riadených operácií, ktoré mali objekt naviesť do zóny záverečného zostupu v Tichom oceáne medzi Austráliou a Chile.

Rusko informovalo, že komplex pravdepodobne vstúpi do zemskej atmosféry v ostrejšom uhle a jeho úlomky dopadnú do užšej oblasti vo vymedzenej zóne. Podľa takto vytýčenej dráhy Mir do atmosféry o 6.44 h aj vstúpil a o osem minút neskôr začal horieť a rozpadať sa.

Stanica sa neskôr dostala mimo dosahu ruskej rádiovej kontroly. Americké úrady však potvrdili, že pokračuje v ceste na Zem po naplánovanej dráhe. Motory nákladnej lode Progress spojenej s Mirom boli zapojené už skôr, o 1.31 h, ešte nad Indickým oceánom. Druhé spustenie, trvalo 24 minút, prišlo o hodinu a pol nad východnou Afrikou. Oba impulzy boli zamerané na spomalenie rýchlosti a navedenie na záverečnú dráhu zostupu. Posledné vzplanutie motorov naviedlo stanicu do zemskej atmosféry nad Tichým oceánom. Trosky mali po jej rozpade padať do oceánu rýchlosťou 200 až 300 metrov za sekundu. (čtk, reuters)