Zvukové karty typu Generic Sound Blaster nerobia problémy. Iné karty však môže byť problematické konfigurovať. Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že test jednej zvukovej karty ISA na báze čipu Opti924, ktorá pod Windows fungovala, nedopadol dobre pod Linuxom. Ani zvuková karta CMI8330/C3D integrovaná do základnej dosky PCCHIPS M596 nevydávala najpôvabnejšie zvuky a nepodarilo sa nám ju „rozchodiť“ ani pod komerčným OSS (Open Sound System), hoci bola uvedená na zozname podporovaných kariet.
Modem
Linux najlepšie spolupracuje s tzv. hardvérovými modemami, ktoré sú zase drahšie ako softvérové, ktoré pod Linuxom veľmi nepôjdu. Je síce pravda, že sa podarilo rozbehnúť niektoré softvérové modemy, ale ich počet v mori modemov je zanedbateľný a je málo pravdepodobné, že práve vy budete takýto mať.
Skener
Veľa skenerov pod Linuxom nepôjde. Linux podporuje skenery pomocou aplikácie SANE. Ak chcete zistiť, či SANE podporuje aj váš skener, pozrite: http://www.mostang.com/sane/sane-backends. html. Ak váš skener nie je uvedený, vyskúšajte ho tak či onak. SANE podporuje skôr SCSI skenery. Niektoré skenery pre paralelný port však fungujú, ide najmä o modely HP a EPSON.
USB podpora skenerov pod Linuxom je oveľa horšia ako podpora pre paralelný port s výnimkou HP skenerov.
Tlačiareň
S laserovými tlačiarňami sú najmenšie problémy, iné je to už s tlačiarňami komunikujúcimi cez USB port. Možno však konštatovať, že podpora tlačiarní je jedna z najlepších (ale nemusíte sa čudovať, ak nejakú nerozchodíte).
Grafická
karta
Pod Linuxom využijete naozaj slušné množstvo grafických kariet (i keď nie všetky). Linux si pri inštalácii nájde grafickú kartu a nainštaluje pre ňu ovládače, ktoré sú súčasťou X servera. Za istých okolností (závisí to od TV karty) rozchodíte aj TV tuner. Ako príklad uvediem program GATOS, ktorý podporuje zobrazovanie TV pod Linuxom v spolupráci s kartou ATI All-in-Wonder-Pro.
Digitálny fotoaparát/kamera
Tu je to podobné ako pri skeneroch, kde ovládače musí dodať výrobca, bez nich sa totiž ďaleko nedostanete. Programy existujú iba pre isté tipy - napríklad súbor utilít kmc_utils, pomocou ktorých stiahnete obrázky z Color Kodak Motion Corder. Kdcpi je zase program v Perle pre ovládanie digitálnych fotoaparátov Kodak. Existujú aj utility ako Java USB Camera Tools, ktoré spolupracujú s fotoaparátmi podporujúcimi štandard Picture Transfer Protocol (PTP), ktorý je neutrálny a ktorý sa vie „porozprávať“ s digitálnymi fotoaparátmi komunikujúcimi cez USB.
DVD
DVD pod Linuxom prehráte, ale nenapálite, pretože vývoj je v ranej fáze. Prečítate však formát UDF, čím je Linux čiastočne vo výhode, lebo pre čítanie UDF formátu vo Windows potrebujete nainštalovať podporu.
Problematike DVD a videa sa venuje stránka www.linuxvideo.org (LiViD - Linux Video and DVD). Stránka LiViD predstavuje pre užívateľov hutné informácie o DVD.
Linux aka desktop
Podľa horeuvedeného vidieť, že to nie je celkom jednoduché a veľa užívateľov zlyhá, lebo im už zakúpený hardvér pod Linuxom nepôjde. Linux je kvalitný, hoci mi to už vytkli, že je to „hlúposť“, lebo „nič pod ním nejde“. Pravda je taká, že infraštruktúra okolo Linuxu je problematická. To, že sa niekomu javí, že „pod Linuxom nič nejde“, nie je vada systému, ale nechuť výrobcov spolupracovať a pomáhať.
Desktopové využitie Linuxu ako kancelárskej i grafickej stanice je plne konkurencieschopné Microsoftu za predpokladu, že máte spolupracujúci hardvér, zapálenie a odvahu vstúpiť do niečoho nového. Ak si chcete vybudovať pracovné stanice, musíte si dopredu urobiť plán pre nákup hardware a zistiť, ktorý spolupracuje a s akými komplikáciami. Linux aka desktop môže slúžiť ako:
* Pracovná stanica - kancelária
* Grafická stanica
* Linux môže vhodne slúžiť na prezentácie - povedzme prehrávanie obrázkov/videa/zvuku na seminároch či obchodných/reklamných/vedeckých stretnutiach/sympóziách
* Pomocník pre postihnutých
* Hranie hier
Pracovná stanica - kancelária
Pre účely pracovnej stanice s kancelárskym zameraním existujú v zásade tri väčšie a celkom spoľahlivé balíky: OpenOffice, StarOffice, Applix. Všetky tri obsahujú textové a tabuľkové procesory, ktoré vedia konvertovať dokumenty aj z/do MS Word/Excell. OpenOffice si stiahnete z adresy www.openoffice.org. OpenOffice sú uvoľnené zdrojové kódy kancelárskeho balíka StarOffice, no každý balík sa vyvíja samostatne. Pri konverzii dokumentov môžu nastať malé problémy so zarážkami, formátom, ale diakritika nerobí problémy (ešte donedávna sa do verzie StarOffice musel inštalovať modul na konverziu do Win1250). Applix je na rozdiel od dvoch spomínaných balíkov komerčná záležitosť.
Existuje ešte veľa aplikácií, napr. HancomWord, čo je relatívne slušný textový editor, Corel WordPerfect atď. Koffice, ktorý je zase súčasťou KDE, predstavuje slušné minimum pre tvorbu dokumentov a tabuliek aj s možnosťou konverzie do MS Word, no žiaľ, s diakritikou sú ešte problémy.
Grafická stanica
Pre Linux ešte doposiaľ existoval voľne stiahnuteľný a používateľný Corel PhotoPaint, ktorý možno ešte odniekadiaľ „vykopete“. Corel Linux kúpila firma Xandra a stránka http://linux.corel.com vás presmeruje na Xandru. Na stránke www.corel.com som nenašiel odkaz na stiahnutie grafickej lahôdky Corel PhotoPaint pre Linux. PhotoPaint je pod Linuxom plne identický so svojím bratom pod MS Win. Okrem toho, pre Linux existuje natívna aplikácia GIMP, v ktorej môžete robiť prakticky všetko - editovať, strihať, retušovať atď. O GIMP-e možno zodpovedne povedať, že vyhovuje aj najnáročnejším požiadavkám a uspokojí ambicióznych grafikov rovnako ako Adobe Photoshop či iné profesionálne aplikácie.
Pod Linuxom bez problémov môžete editovať video a pre editáciu existuje komerčný, no špičkový program MainActor (www.mainconcept.de). MainActor edituje aj zvuk - MP3, a program nemá problémy so štandardnými formátmi ako AVI, MPEG, MOV či animáciami vo formáte FLI, FLC, GIF atď. O programe MainActor môžem vysloviť skoro podobný názor ako o aplikácii Adobe Premier, ktorá vo svete editácie a strihania videa predstavuje naozaj veľmi slušný štandard. Pochopiteľne, cenovo je MainActor oveľa dostupnejší.
Linux môže vhodne slúžiť na prezentácie
Ak náhodou pôsobíte vo firme, kde často prezentujete obchodným partnerom video klipy alebo sa zúčastňujete seminárov/sympózií a potrebujete prezentovať grafy, tabuľky, obrázky či pôsobíte ako lektor, tu Linux poslúži bez veľkých finančných nákladov. Prezeranie videa či obrázkov pod Linuxom nie je žiadny problém a pre tento účel existujú nasledovné aplikácie:
Xanim
Program sa nachádza skoro v každej linuxovskej distribúcii. Podporuje MPEG, MOV, FLI, FLC, IFF atď.
GTV Mpeg Player
Tento program je súčasťou RedHat a prehráva video súbory vo formáte MPEG.
MTV
MTV prehráva formáty VideoCD a MPEG, ide o komerčný program. http://www.mpegtv.com/
Xmovie
Xmovie je vynikajúci prehrávač video súborov (free). Podporuje formáty QuickTime, mpeg-1, mpeg-2 a vie prehrávať súbory i vo formáte VOB (Video Object) z DVD.
Obrázky a zvuk
Ak ste si zvykli na program IrfanView z platformy Windows, pomocou ktorého prezriete rôzne grafické formáty, pod Linuxom prezriete slušnú variabilitu multimediálnych súborov v aplikácii KDE Media Player, ktorá prehrá, okrem videa, aj mp3 súbory, grafické obrázky či iné multimediálne formáty. Rovnakým spôsobom môžete zvuk, najmä MP3 súbory, prehrávať (prezentovať) programom xmms (podobný Winampu vo Windows).
Pomocný nástroj pre postihnutých
O využití Linuxu pre potreby nevidiacich sa dozviete viac na stránke http://www.butenuth.onlinehome.de/blinux/index-de.html
Tu uvedené programy aj zo stránky stiahnete.
Brass - Braille and speech server - je nový program, ktorý prispôsobuje Linux pre slepých a kombinuje zvuk a braille výstup. Momentálna verzia zatiaľ slúži iba ako testovacia. Brass podporuje braille terminály, syntetizátory a hovorené slovo cez zvukovú kartu.
MBROLA je syntetizátor, ktorý generuje reč. V súčasnosti je iba podpora pre nemčinu a angličtinu.
FREEPHONE je konvertor písaného textu do hovoreného slova pre angličtinu.
HADIFIX je textový konvertor foném do nemčiny.
Zužitkovanie Linuxu pre nepočujúcich a nedoslýchavých sa opiera najmä o možnosť využívať obrazové informácie. I keď existuje softvér na to špeciálne upravený, tu je vývoj trochu pozadu oproti Windows (najmä ak to porovnám so stránkami dosť „nabitými“ všakovakými programami pre dyslektikov, diskalkulikov, prípadne pre terapeutov logoterapie atď.). Netreba hádam ani hovoriť, že texty prečítate v každom textovom editore. Okrem toho, pod Linuxom existuje klon programu Acrobat Reader - xpdf. Čo sa týka postihnutí, Linux je dobrá alternatíva pre školské zariadenia, ktoré si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť nákupy drahých softvérov.
Hranie hier
Aby som uspokojil tých najnáročnejších, ktorí sú zvyknutí na robustné a pekne graficky vypracované hry, uvediem linky. Jedným z hlavných protagonistov takýchto hier je firma LOKI a funkčné demá s pár „levelmi“ ako Heretic2, Descent3, Mindrover, Myth2 nájdete na stránke: ftp://ftp.linux.tucows.com /pub/Loki/updates/loki_demos/
Ak chcete demo Heretic2, stiahnite si súbor s príponou *.run, t.j. napr. heretic2-demo.run
Čo sa týka natívnych hier (ktoré sú súčasťou distribúcie Linuxu), nájdete tu široké spektrum, najmä logické, kartové, nevynímajúc hru identickú s Minesweeper z Windows. KDE obsahuje celý balík hier a na CD určite bude ešte pribalených pár lahôdok, to však závisí už od distribúcie.
Záver
Čo dodať na záver? Za päť rokov to nebude mať Microsoft ľahké. Ťažko povedať, kam sa bude vývoj uberať, ale jedno je isté: „Linux nie je nezmysel,“ ako hovoria niektorí. Linux je zaujímavá alternatíva, v spolupráci s ktorou sa užívatelia dostanú do výhody najmä preto, že k cieľu, pre dosiahnutie ktorého treba inak zakúpiť drahý softvér, sa dopracujú za oveľa menej peňazí.
JURAJ ŠÍPOŠ
