Politickým spriechodnením privatizácie SPP sa vytvorili predpoklady na začatie skutočnej reformy dôchodkového systému. Peniaze, ktoré štát dostane od investora, umožnia, aby dnešní pracujúci už nefinancovali len penzie dnešných dôchodcov, ale vytvárali aj zdroje svojich budúcich dôchodkov.

Namiesto solidarity zodpovednosť?

Budúci dôchodok bude v porovnaní so súčasným vyšší. Jeho výška bude závisieť od toho, ako sa človek počas produktívneho veku pripravoval na starobu. Súčasný systém solidarity má ustupovať v prospech systému postaveného na osobnej zodpovednosti. „Ten bude lepší a spravodlivejší. Dôchodok bude závisieť od života človeka, a nie od toho, ako sa darí ostatným ľuďom,“ vyjadril nový princíp makroekonóm Istrobanky Marek Senkovič.

Kritici slovenskej dôchodkovej reformy však upozorňujú, že nevytvorí prostredie dostatočné na skutočnú motiváciu sporiť a myslieť na budúcnosť. Dôvodom je, že koncepcia zachováva dôraz na prvom - priebežnom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

Kým dnes celú sumu dôchodkového poistenia odvedie pracujúci človek súčasným dôchodcom, prechod na nový systém počíta s tým, že časť z odvodov si začne odkladať pre seba. Tento podiel má podľa návrhu reformy predstavovať približne tretinu z celkového poistenia.

Podiel na „vlastný“ dôchodok sa bude kapitalizovať, teda suma nebude narastať len každomesačnými odvodmi, ale aj vďaka úrokom. Každý budúci dôchodca si túto časť svojho dôchodku bude odkladať na takzvané osobné účty. Ich vznik predpokladá zákon o sociálnom poistení v roku 2004.

Kto to zaplatí?

Časť poistného, ktorá bude smerovať na osobné účty, bude chýbať na vyplatenie dnešných dôchodcov. Súčasný priebežný systém totiž obratom používa celú vyzbieranú sumu poistného na uspokojenie dôchodcov. Chýbajúce peniaze sa počas prechodu na nový systém vyšplhajú až na niekoľko desiatok miliárd korún. Tie chce štát získať práve z privatizácie SPP.

Až do stredy sa hovorilo o sume 55 miliárd korún, ale nové rozhodnutie vlády počíta s tým, že až polovica z privatizačného výnosu pôjde na dôchodkovú reformu. Doterajšie odhady výnosu z predaja SPP naznačujú, že dôchodkovej reforme by sa mohlo ujsť viac než spomínaných 55 miliárd.

Koľko štát venuje na reformu, bude rozhodujúce pre jej rýchlosť. „Potreba peňazí závisí od toho, koľko percent z poistného pôjde na osobné účty a ako dlho bude trvať prechod na nový systém,“ myslí si Senkovič. Čím dlhšie bude prechod trvať, tým menej bude stáť. Pravicové návrhy, napríklad z dielne DS, odporúčajú krátke prechodné obdobie, a teda aj viac peňazí na reformu. To by umožnilo, aby sa princíp spravodlivosti a osobnej zodpovednosti mohol začať uplatňovať rýchlejšie.