V útulnom byte na farskom úrade, kde žije s manželkou Silviou a poldruharočnou dcérou Radkou, očakávajú už zakrátko ďalší prírastok. Uvedomujú si, že časovo bude nesmierne náročné zvládať povolanie i výchovu oboch detí, no na dieťatko sa veľmi tešia.

Keď sa ako nevidiaci prihlásil na štúdium na bohosloveckej fakulte, vedel, do čoho ide. „Náročné štúdium som zvládol aj vďaka tomu, že som mal okolo seba dobrých priateľov. Nahrávali mi učivo, čítali, pomáhali mi orientovať sa v meste,“ spomína si rodák z Nových Zámkov. Najzložitejšie preňho bolo zvládnuť gréčtinu, hebrejčinu a latinčinu, no podarilo sa mu prelúskať aj tento oriešok.

Krupinský kaplán oslepol ešte v detstve po tom, čo mu do oka hodili snehovú guľu. Svojho sna vyštudovať teológiu sa však ani napriek hendikepu nevzdal a duchovnému poslaniu sa oddal naplno. Bibliu a texty potrebné na jednotlivé obrady má uložené v ozvučenom počítači, obrovskou pomocou pre neho je aj tlačiareň s Braillovým písmom. S pomocou modernej techniky môže surfovať po internete a získavať najnovšie informácie – aj z nášho denníka.

So Silviou sa oženil ešte počas štúdií pred troma rokmi. „Vždy som bol rodinne založený a týmto sa moje predstavy naplnili.“ Rodine sa snaží venovať maximum svojho voľného času, hoci ho nebýva mnoho. Bohoslužby, krsty, pohreby, biblické hodiny pre mládež, návšteva chorých v nemocnici. Hontiansky seniorát je pritom veľmi rozľahlý. Sídlo má práve v Krupine, ale patrí doň oblasť od Šiah cez Dudince až po Banskú Štiavnicu. Ak si vezme dovolenku farár zo Šiah, treba ho zaskočiť. Rovnako treba odslúžiť pohreb vo vzdialenej dedine. „Keď ma niekde potrebujú, zväčša po mňa prídu autom. Nebránim sa však ani cestovaniu, hoci priznávam, že je to už o niečo náročnejšie,“ hovorí kaplán.

Komplikované by bolo napríklad pohybovať sa bez pomoci uprostred hrobov na cintoríne. Štefan Kiss hovorí, že zložitým obdobím prešiel aj vtedy, keď bola Radka malá. Mohol sa orientovať iba podľa toho, či plače, alebo nie. Mimiku, ktorou dieťa komunikuje so svetom, vidieť nemohol. Teraz, keď sa Radka rozrečnila jedna radosť, to už ide lepšie.

KVETA FAJČÍKOVÁ