BRUSEL - Migrácia začína čoraz viac hýbať svetovou ekonomikou. Na svete je v súčasnoti takmer 200 miliónov migrantov, ktorí v tomto roku do svojich domovských krajín pošlú asi 232 miliárd dolárov (asi 7,7 bilióna Sk). Vrátane neoficiálnych tokov sa môže suma vyšplhať až na viac ako 300 miliárd dolárov, uviedla Svetová banka v štúdii Globálne ekonomické vyhliadky.

Ešte pred piatimi rokmi sa objem peňazí odoslaných migrantmi do vlasti odhadoval na 80 miliárd dolárov. Dodnes sa táto suma zvýšila takmer trikrát a je vyššia než objem priamych zahraničných investícií. "Navyše odhadujeme, že najmenej ďalších 50 percent tokov peňazí zatiaľ nie je vysledovaných," uviedol na tlačovej konferencii hlavný ekonóm Svetovej banky Francois Bourguignon.

Migrácia pomáha ekonomike

Migrácia je podľa expertov banky nevyhnutným celosvetovým procesom, ktorý má viac priaznivých dosahov. Vyspelé krajiny starnú a budú potrebovať stále viac pracovníkov z chudobných krajín na činnosti, ktoré domáce obyvateľstvo nebude ochotné robiť.

Rozvojovým krajinám zasa pomáha k lepšej životnej úrovni. Odhaduje sa, že z tohtoročnej sumy 232 miliárd dolárov pôjde do rozvojových krajín asi 167 miliárd. Táto suma je dvakrát vyššia než akákoľvek ostatná pomoc rozvojovému svetu. V niektorých krajinách dosahujú tieto peniaze niekoľko desiatok percent tamojšieho HDP. Peniaze od príbuzných sú tak pre tretí svet najväčším zdrojom kapitálu vôbec. "Produktivita a zárobky (migrantov) sú mocnou zbraňou proti chudobe," podotkol Bourguignon.

Migrácia vraj navyše nezlepšuje len finančnú situáciu prisťahovalcov či ich rodín v domovských krajinách, ale pomáha celej svetovej ekonomike. Ak by pokračoval súčasný trend, mohli by migranti svojou prácou v roku 2025 zvyšovať rast svetových príjmov o 0,6 percenta, teda o 356 miliárd dolárov (takmer 11,8 bilióna Sk).

Posielanie peňazí

treba zlacniť

Úlohou vyspelých štátov je tak podľa Svetovej banky predovšetkým využiť výhody, ktoré prisťahovalectvo ponúka, a zároveň lepšie zvládnuť problémy, ktoré tento jav sprevádzajú. Nevyhnutné vraj bude znížiť poplatky za posielanie peňazí do rozvojových krajín, ktoré dnes dosahujú pri nižších sumách desať až 15 percent. Ako vraj ukazujú príklady z Indie, Filipín či koridoru medzi Mexikom a USA, zníženie poplatkov pomôže migrantom a navyše obmedzí čierne pohyby peňazí.

Banka priznáva, že regulácia a dohľad nad pohybom peňazí medzi vyspelým a chudobným svetom je potrebná z dôvodu obmedzenia prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ale nesmie narobiť viac škody než úžitku. Odporúča zavádzať identifikačné karty pre imigrantov, umožniť bankám operovať v zámorí a pustiť do ponuky transferových služieb i menšie finančné spoločnosti.

Experti taktiež varovali pred zdanením príjmov, ktoré prisťahovalci posielajú do svojich domovov. "Tieto platby sú tvrdo zarobený príjem, ktorý už bol vo väčšine prípadov zdanený. Nemal by byť preto zdanený znovu," varoval Bourguignon.

Na ďalšie roky Svetová banka predpovedá postupné spomalenie ekonomického rastu rozvojových krajín pod šesť percent, no aj napriek tomu bude dvakrát vyšší než vo vyspelých krajinách. Najväčším rizikom zostávajú rekordné a prípadne ďalej rastúce ceny ropy či vysoké úrokové sadzby. (čtk)

Krajiny, kam prúdi najviac

peňazí od emigrantov

(v miliardách dolárov)

Krajiny, v ktorých peniaze

od emigrantov tvoria najväčší

podiel na ekonomike (v percentách)

Zdroj: Svetová banka