Text Chvála bláznovstva je skôr nie veľmi invenčnou dramatizáciou literárnej predlohy, ako hrou so špecifickou atmosférou a prekvapujúcimi zvratmi. Od samého začiatku veríme, že pokus dvoch milých "bláznov" o úspešné nadviazanie kontaktu s okolitým svetom sa skončí úspešne. Objavenie sa opitej susedky Reidun pociťujeme po niekoľkých variáciách na ten istý dialóg už ako nevyhnutné východisko zo zápletkovej núdze.

Aby bolo zrejmé, nevolám po "dobre napísanej" hre s dokonalou štruktúrou bulváru, zasadenej do kvázi drsného prostredia, ale istá miera štylizácie a istý scénicky posun nebýva v divadle nikdy na zahodenie. Na máloktorej látke sa tak demonštratívne ukazuje nezmazateľný rozdiel medzi poetikou divadla a filmovým realizmom, medzi literatúrou a divadelnou konvenciou.

Mariánovi Geišbergovi nerobil vnútorne bojazlivý teoretik života Elling nijaké problémy - postava mu sadla, ale nedostal sa na bežný štandard svojich výkonov. Ján Kroner pristúpil k postave mentálne menej disponovaného, ale dobromyseľného Kjella Bjarneho možno až priveľmi detinsky. Oživením situácií sú vstupy sociálneho pracovníka Franka, ktorý má v podaní Tomáša Maštalíra nad svojimi klientmi príjemný, chápavý nadhľad.

Gabriela Dzúriková vytvorila štúdiu sociálne defavorizovanej slobodnej matky. Celkom nepochopiteľne však dostala v prvom výstupe šaty bohémky, čo sa práve vracia z párty.

Pôvodný materiál Ambjornsenovej hry mohol byť oveľa silnejší a autentickejší. Po jeho precedení cez ďalších spracovateľov sa z neho asi niečo stratilo.

Príbeh Ellinga a Kjella Bjarneho zostáva stále ľudsky pozitívny, politicky korektný, sociálne citlivý, vtipný. Učí nás byť solidárny s ľuďmi, ktorí sa v spoločnosti horšie adaptujú.

Neodkrýva však v nás tie temnoty a tie hrôzy, ktoré by podobný príbeh mohol priniesť. Prakticky všetky zložky inscenácie v réžii Ľubomíra Vajdičku sa nejakou mierou podpísali pod to, že Chvála bláznovstva je inscenáciou bez výraznejšej ľudskej patiny - podobne ako sociálny byt, ktorý pre svojich chránencov pripravil magistrát mesta Oslo a scénograf Jozef Ciller.

Existuje mnoho vynikajúcich filmov či hier, ktoré by sme v reáli vôbec nechceli prežiť. V tomto prípade by bolo naopak dobré, ak by sa podobné príbehy u nás nestávali len v divadle. ZUZANA ULIČIANSKA

FOTO - JANA NEMČOKOVÁ

Recenzia/divadlo

Činohra SND Bratislava o Ingvar Ambjornsen, Axel Hellstenius, Petter Nass: Chvála bláznovstva alebo Elling a Kjell Bjarne o Preklad: Peter Kerlik o Dramaturgia: Peter Pavlac o Scéna: Jozef Ciller o Kostýmy: Milan Čorba o Hudba: Peter Makovecký o Réžia: Ľubomír Vajdička o Hrajú: Marián Geišberg, Ján Kroner, Tomáš Maštalír, Viera Topinková, Gabriela Dzúriková, Milena Minichová o Premiéra 19. novembra 2005 na Malej scéne SND