Sú o tom vzácnejšie, že pochádzajú priamo z pera samotného majstra. Chronicles I, čiže Kroniky I sú Dylanovými memoármi z vybraných etáp jeho života. Kniha Texty/Lyrics 1962 - 2001 je zas súborným dvojjazyčným vydaním piesní od debutového albumu až po oscarovú pieseň Things Have Changed.

"Dylan je žijúca legenda, ktorá sa na rozdiel od svojich rovesníkov zo 60. rokov nezastavila. Nežije z minulosti, ale práve z toho, čo teraz robí," vysvetľuje pre SME známy český dylanológ Michal Plzák veľký záujem o legendu americkej populárnej hudby.

O nesmiernej kvalite Dylanových textov hovorí aj to, že už niekoľkokrát za sebou bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. V knihe textov nájdete napríklad slová zo slávnych albumov Highway 61 Revisited (1965) alebo Blood On The Tracks (1975), ako aj obskurné, nikdy nevydané texty skladieb, ktoré medzi fanúšikmi kolujú na pirátskych diskoch. K pôvodným anglickým textom sú pripojené české preklady - nie sú prebásnené, ale skôr voľne preložené, aby nedošlo k dezinterpretácii alebo zlému výkladu textov.

"Natrafili sme na veľa problémov. Možno nie všetky preklady sú úplne presné, ale snažili sme sa dopátrať k správnemu významu jeho textov. Študovali sme výklady jeho piesní od iných autorov, dokonca sme museli osloviť aj známeho amerického dylanológa Michaela Graya. Viete, čo je zaujímavé? Niektorým jeho riekankovým textom z albumu Basement Tapes, plný slovných hračiek, nerozumejú ani samotní Američania," dodáva Plzák.

O Dylanovi už vyšlo veľa biografií, v ktorých sa viac či menej úspešne podarilo odhaliť jeho tajomný život. V našich končinách vyšla pomerne sýta publikácia od Clintona Heylina alebo zbierka esejí Dívam se, jak řeka teče od známeho zanieteného dylanológa Paula Williamsa. Kroniky sú medzi týmito knihami výnimočné. Po rokoch zamlčania alebo zahmlievania faktov o svojom živote rozpráva majster sám a veľmi výstižne - s pamäťou slona, ktorý si zo svojich hudobných začiatkov z New Yorku spred štyridsiatich rokov pamätá aj tie najmenšie detaily.

Nečakajte klasický životopis. "O jeho súkromí sa nedozviete ani slovo. Dylan hovorí iba o tom, čo je pre neho podstatné. Keď píše o svojej žene, s ktorou nasadol na motocykel do New Orleansu, neviete, o akú ženu ide. Nehovorí o deťoch, ale o tom, ako stratil hlas vo švajčiarskom Locarne. O tom, ako sa naučil hrať na gitaru iným spôsobom, alebo o tom, ako sa bavil s dramatikom, keď pripravoval New Morning," hovorí Plzák.

Kroniky I začínajú Dylanovým príchodom do New Yorku, kde začiatkom 60. rokov začínal svoju hudobnú dráhu. Pokračujú obdobím, keď sa pred verejnosťou skrýval s rodinou vo Woodstoku a snažil sa zbaviť nálepky rebelanta, protestného speváka, hlasu generácie, ako ho častovali vtedajšie médiá. Potom sa zrazu ocitáme pred nahrávaním albumu Oh Mercy. Text sa končí jeho návratom do newyorských začiatkov.

Všetky kapitoly majú čosi spoločné. Opisujú obdobia hľadania, čiže roky, v ktorých sa Dylan ocitol v skladateľskej kríze a hľadal cestu von, k tomu podstatnému. Plzák uzatvára "V minulosti o sebe prakticky nehovoril. Keď sa k tomu konečne odhodlal, vyšiel z tohto brilantný literárny počin. Uvidíme, čím nás prekvapí v druhej a tretej časti."

FOTO - TASR/EPA