Mgr. Andrea ELSCHEKOVÁ-MATISOVÁ (37) je absolventkou Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, potom študovala na Slobodnej univerzite v Bruseli a postgraduálne na Právnickej fakulte UK - Ústave medzinárodných vzťahov. Je doktorandkou externého štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 1993 začala pracovať ako poradkyňa Európskej komisie pre program PHARE na odbore zahraničnej pomoci Ministerstva zahraničných vecí SR, neskôr sa stala referentkou pre OECD, koordinátorkou pomoci G-24 a programu PHARE. Potom zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa na odbore zahraničnej pomoci. Od roku 1996 do roku 2000 pôsobila v Misii SR pri EÚ v Bruseli ako druhá tajomníčka pre vzťahy s Európskym parlamentom, potom ako zástupkyňa riaditeľa, neskôr, do marca 2003, ako riaditeľka na Odbore hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ. Posledného dva a pol roka bola zástupkyňou stáleho predstaviteľa Stálej misie Slovenskej republiky pri OBSE vo Viedni. Od októbra je vedúcou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Nástupkyňou šéfa Delegácie Európskej komisie na Slovensku, Holanďana Erica van der Lindena, sa v októbri stala Slovenka Andrea Elscheková-Matisová. Mladá, šarmantná, vyše meter osemdesiat vysoká dáma, ktorá sa tento mesiac začala udomácňovať v nových reprezentačných priestoroch Les Palisades na bratislavských Palisádach. Jej pracovný stôl zdobia črepníkové orchidey, spomienka na Brusel, kde začínala pred pár rokmi rozvíjať svoje diplomatické skúsenosti.
Pôvodne ste vyštudovali prírodovedeckú fakultu, prečo ste presedlali na diplomatickú kariéru?
"Smer vysokoškolského štúdia som si zvolila za predchádzajúceho režimu. Pre mňa bol výber limitovaný realitou vtedajšej doby. Exaktné vedy sa mi zdali ako najvhodnejšie riešenie. Štúdium som skončila po revolúcii a potom prišli zrazu celkom nové príležitosti. Keď som uvidela v novinách inzerát o možnosti dvojročného postgraduálneho štúdia na Ústave medzinárodných vzťahov, neváhala som. Zišli sme sa tam skvelá partia s rozličnými titulmi z predchádzajúceho štúdia. Medzitým vzniklo samostatné Slovensko, zakladalo sa slovenské ministerstvo zahraničných vecí a vznikla šanca byť pri tom."
A nedávno ste už zvíťazili v konkurze na šéfku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Prekvapilo vás, keď ste sa to dozvedeli?
"Konkurz trval takmer rok, prihlášky sa posielali ešte vlani v novembri. To, že som v ňom zvíťazila, ma naozaj potešilo, pretože bolo dosť uchádzačov. Museli sme sa prebojovať cez viaceré kolá. V poslednom sme zostali iba traja. Konkurzy organizuje špeciálny úrad Európskej komisie, ktorý má v náplni výber ľudí z nových štátov únie."
Čo všetko taký konkurz obnáša? Čo ste museli vedieť na jeho zvládnutie?
"Bruselské konkurzy sa líšia v závislosti od konkrétnych funkcií. Môj pozostával z troch kôl a potom preverenia v Hodnotiacom centre. Najprv išlo o písomné podklady, druhé kolo tvorili ústne pohovory pred komisiou, ktoré boli pre mňa najťažšie. V štyridsaťpäťminútovej paľbe otázok som musela dokazovať svoje vedomosti z rôznych oblastí - od personálneho a finančného manažmentu, problémov týkajúcich sa diania na Slovensku, európskych záležitostí, nechýbala ani simulácia rozhovoru s médiami. Všetko bez prípravy v angličtine alebo vo francúzštine. Skúšali aj ďalšie jazyky, ktoré si kandidáti uvádzali."
A aká bola previerka v Hodnotiacom centre?
"To bola samostatná kapitola. Tam sa preverovala osobnosť kandidáta a jeho dispozície pri zvládaní stresu. Aj toto cvičenie trvalo pol dňa a dalo zabrať. Podmienkou bol dobrý zdravotný stav, ktorý tiež preverovali."
Ako na váš úspech zareagoval manžel? Ste spolu len krátko a v novom postavení budete určite pracovne vyťažená. Navyše, niektorí muži nemajú radi, ak je ich manželka v profesii úspešná.
"Manžel mi bol obrovskou oporou a z výsledku sa úprimne tešil, dokonca si myslím, že tesne pred nástupom aj viac než ja sama. Ja som si totiž uvedomovala práve aj tie horšie stránky - časovú náročnosť a veľkú pracovnú vyťaženosť. Sme ešte čerství manželia a nemáme na seba veľa času. On je zatiaľ vo Viedni, ja v Bratislave, a začíname žiť víkendové manželstvo."
Ako vyzerá váš pracovný deň?
"Mám nabitý program. V súčasnosti som v etape zoznamovacích návštev s politickou reprezentáciou, diplomatickým zborom a mimovládnymi organizáciami. Mapujem si terén pre budúcu spoluprácu a spoločné aktivity. Denne absolvujem dve až tri stretnutia, vybavujem agendu z Bruselu, spracúvam desiatky e-mailov a zabezpečujem interný beh zastupiteľstva. Neobchádzajú ma už ani spoločenské aktivity, takže sa cítim absolútne vyťažená."
Je podľa vás najmä pracovná vyťaženosť dôvodom, prečo je na Slovensku tak málo žien v politike, a vôbec, na vysokých pozíciách?
"Som rada, že práve na tomto poste je žena, čo je možno aj odkazom pre Slovensko, aby ženy boli viac viditeľné na rôznych pozíciách. Problém, prečo do politiky nejdú, je naozaj aj v tom, že stíhať profesionálnu kariéru a zároveň viesť uspokojujúci osobný život je mimoriadne náročné, časovo i energeticky. Vyžaduje si to veľkú sebadisciplínu, a najmä pochopenie a podporu najbližších. Málo žien vo vysokom postavení to stíha bez toho, aby jedna z vecí nešla na úkor druhej. Druhá vec však je, že ženy u nás nedostávajú šance ľahko, sú zastúpené väčšinou v strednom manažmente. Pritom za úspešným mužom stojí často práve schopná žena. Aj vo vláde je Iveta Radičová jedinou ministerkou, a to len veľmi čerstvou. Myslím si, že ženy na Slovensku ešte nemajú vytvorené podmienky na to, aby sa mohli venovať kariére v takej miere ako muži."
Stalo sa vám pri rokovaniach, že niekto zareagoval na vás ako na ženu, na váš zovňajšok?
"Nikdy som si to nevšimla. Tak, ako v každom inom povolaní je príjemná vizáž či šarm bonusom, ale na tom to rozhodne nestojí."
Musia sa diplomatky obliekať do klasických kostýmov?
"Veľmi sa to zmenilo. Na slovenskom ministerstve zahraničných vecí som pôsobila v multilaterálnej diplomacii, kde dnes prísny protokol nehrá úlohu. Samozrejme, každý musí byť vhodne, slušne oblečený, ale nie je to už také striktné. Sú však príležitosti, ako napríklad prijatie u kráľovnej, odovzdávanie poverovacích listín, kde sa vyžaduje presne stanovené oblečenie. V bežnom živote diplomata - na zasadaniach v OBSE, EÚ či OSN či pracovných stretnutiach sa však prísny protokol nedodržiava."
Čo vás najviac vzrušuje na práci v Európskej komisii?
"Najmä to, že som prvým Slovákom na takomto poste. Túto funkciu vždy zastávali zahraniční diplomati - pracovníci Európskej komisie. Ako bývalá diplomatka ministerstva zahraničných vecí pracujem zároveň pre Európsku komisiu aj pre Slovensko, čo vidím veľmi pozitívne. Čo sa týka zamerania, prevzala som štafetu po svojom predchodcovi, Holanďanovi Erickovi van der Lindenovi, ktorý v tejto funkcii pôsobil po vstupe Slovenska do únie (dovtedy bol vedúcim Delegácie Európskej komisie, ktoré má komisia v tretích krajinách)."
Aj v ďalších členských štátoch Európskej únie sú v tejto funkcii zástupcovia vlastných krajín?
"Taký je trend. Z nových členských krajín sú zatiaľ vymenovaní siedmi šéfovia zastúpení. V Lotyšsku, Litve a v Českej republike kolegovia ešte chýbajú, pretože v konkurzoch nikoho nevybrali. Vo všetkých ostatných krajinách EÚ, okrem Veľkej Británie, kde je vedúcim Fín (čo je precedens), však platí tento štandard."
Poznáte sa všetci aj osobne?
"Zatiaľ sme sa videli iba raz na tréningu nových vedúcich zastúpení, ktorý organizoval Brusel. V starom zložení európskej pätnástky bola na vedúcom poste iba jedna žena. Teraz je povzbudením, že zo siedmich víťazov konkurzov sme štyri ženy - z Poľska, Slovinska, Malty a Slovenska."
Ste najmladšia?
"Patrím medzi mladšie, hoci nie som najmladšia. Túto priečku obsadila Slovinka."
Jednou z vašich priorít v Bratislave je vybudovanie plnohodnotného zastúpenia Európskej komisie, ktoré by bolo porovnateľné s úradmi komisie v hlavných mestách starých členských štátov Európskej únie. Čo to znamená?
"Ide najmä o personálne posilnenie úradu. Donedávna bolo v delegácii či zastúpení neporovnateľne viac pracovníkov, čo súviselo s prípravou Slovenska na vstup - to je už história. Dnes je nás podstatne menej. Zastúpenie má však nové úlohy a potrebuje nové personálne zázemie. Sme stále v 'transformačnom režime'. Podstatné je, aby sa náš tím rozrástol o nových odborníkov s dôrazom na komunikačné schopnosti. Chceme spustiť informačné a dokumentačné centrum s počítačovým, televíznym napojením. Ambíciou je byť očami, ušami a ústami Európskej komisie na Slovensku."
Povedali ste, že chcete viesť zrozumiteľný dialóg so Slovákmi. O čom to bude?
"Komisia prezidenta Barossa má ambíciu zlepšiť komunikáciu so všetkými občanmi EÚ. Dôvodom sú neúspešné referendá, problémy s ústavnou zmluvou, apatia k európskym témam. Takýto dialóg sa v posledných rokoch podceňoval. Hoci na Slovensku je stabilne vysoká podpora EÚ, neodráža to vedomosti o nej. Naše zastúpenie je tu preto, aby sme s touto úlohou pomohli slovenskej vláde. Budeme sa snažiť o dialóg najmä mimo Bratislavy."
Ako si to predstavujete konkrétne?
"Za podstatné považujem komunikovať v zrozumiteľnom jazyku. Tým nemyslím len slovenčinu, ale formu komunikácie. Nedá sa to generalizovať, niekde si dokážem predstaviť debatu o regionálnom rozvoji, ochrane Schengenskej hranice, inde o riešení nezamestnanosti alebo aj o základných veciach - možno aj o mape Európskej únie. Komunikácia je aj o počúvaní, a preto aj toto bude moja úloha."
Váš pracovný stôl zdobia krásne črepníkové orchidey. Máte ich zo zahraničia?
"Kúpila som si ich v Bruseli počas nedávneho pracovného tréningu. To mesto mám rada, strávila som tam štyri roky života ako mladá diplomatka v čase prístupových procesov do únie. Bolo to moje prvé vyslanie a rada na to obdobie spomínam."
Na úrad alebo na mesto?
"Na oboje. Brusel je z profesionálneho hľadiska veľmi zaujímavou a živou štáciou. Stále sa tam niečo deje. Je tam tiež osobitá atmosféra európskeho mesta, človek sa necíti byť cudzincom."
Ako ste relaxovali po práci?
"Vždy bolo čo robiť, či už to boli spoločenské podujatia alebo čas strávený s priateľmi. Najradšej však oddychujem vo vodorovnej polohe s odťažitým magazínom v ruke. Kedysi som aj viac športovala, teraz si neviem nájsť na to čas, mám čo zlepšovať. Rada hrám tenis, čo si občas overím na diplomatickom turnaji ministerstva zahraničných vecí. Keďže ženská časť nie je silne zastúpená, niekedy sa mi ujde aj cena."
Aj s manželom ste sa zoznámili v Bruseli?
"S Oskarom sme sa zoznámili v čase, keď som pracovala na našom zastúpení v Bruseli, on tam bol na stáži v Európskej komisii. Potom začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí SR a keď som sa vrátila z Bruselu, pracovali sme dokonca na jednom odbore. Ale stále iba ako kolegovia. Potom nás oboch vyslali do Viedne - ja som mierila na OBSE, on na zastupiteľský úrad. Tam došlo ku 'kvalitatívnej zmene' nášho vzťahu. Zobrali sme sa tento rok v apríli."
FOTO - Peter Leginský
Ako nová vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku má Andrea Elscheková-Matisová nabitý program. Hovorí, že v súčasnosti je "v etape zoznamovacích návštev s politickou reprezentáciou, diplomatickým zborom a mimovládnymi organizáciami". V pondelok ju prijal podpredseda vlády Pál Csáky. FOTO - TASR