Výsledky čiastočne skresľuje to, že jednou skupinou opýtaných sú ľudia starí 18 až 29 rokov. Pred 16 rokmi to boli deti staré 2 až 13 rokov, ktoré sa na protestoch mohli zúčastniť len teoreticky. Keby v prieskume táto skupina nefigurovala, podiel účastníkov demonštrácií by ešte o čosi vzrástol. Prieskum ukázal, že účasť na protestoch bola najvyššia v mestách s počtom obyvateľov nad stotisíc. Tam protestovalo 40,3 percenta ľudí.

Najslabšia účasť bola v obciach, kde žije menej ako dvetisíc ľudí. V takých podľa sociológa Pavla Haulíka žije vyše 30 percent obyvateľov. Títo ľudia mohli mať často objektívne príčiny, prečo neprotestovať, jednoducho, bývali príliš ďaleko od centier revolúcie, nemusí to však automaticky znamenať, že s ňou nesúhlasili.

Masovú účasť na protestoch v roku 1989 si Haulík vysvetľuje tým, že "trvalo 40 rokov, kým sa našla taká účasť na protesty, 40 rokov sa nedialo nič". Okrem toho predpokladá, že na opýtaných a ich odpovede na otázky v prieskume mal vplyv aj uplynulý čas, vďaka ktorému si teraz aj akýkoľvek malý prejav odporu interpretujú ako účasť na novembrových udalostiach. (rp)