Najvyššia sadzba dane z pozemkov v obci po novom nesmie presiahnuť 20-násobok tej najnižšej, najvyššia sadzba dane zo stavieb 40-násobok. Ministerstvo financií aj pri dani zo stavieb navrhovalo 20-násobok, poslanci však návrh zmenili.

Ak by, napríklad, 2 koruny za m2, ktorými obec zdanila niektoré stavby, boli najnižšou sadzbou dane v obci, najvyššou by mohlo byť 80 korún. Alebo, naopak, ak by najvyššou sadzbou dane bolo 120 korún za m2, najnižšou by mohli byť 3 koruny.

Sú mestá, ktoré daňové sadzby budú musieť "prepočítať". Napríklad Nitra zdanila stavby na poľnohospodársku výrobu 2,50 koruny za m2 a administratívne priestory 140 korunami, čo je až 56-násobný rozdiel.

Ak v obci sadzby dane povolené rozpätie presahujú, môže najvyššiu daňovú sadzbu (alebo sadzby) znížiť, alebo najnižšiu zvýšiť. Z prvého spôsobu by mali osoh tí, ktorých obce zdanili najviac, na druhý by doplatili tí najmenej zdanení.

Vedúci daňového oddelenia Mestského úradu v Brezne Pavel Harňák verí, že 99 percent miest a obcí sa do zákonného rozpätia pohodlne zmestí a "určite to nebudú riešiť na úkor zvyšovania najnižšej sadzby".

Uzákoniť rozpätie ministerstvo navrhlo, lebo niektoré obce stanovili "nezmyselne vysoké sadzby dane z nehnuteľností", povedal minister Ivan Mikloš. Združenie miest a obcí Slovenska to považuje za neodôvodnené, pretože extrémne daň zvýšilo iba 13 obcí, čo je z približne 2 900 obcí na Slovensku mizivé percento, povedal predseda združenia Michal Sýkora.

JOZEF ČAVOJEC