Na križovatke uličiek Komenského a Satinského, kúsok od Námestia svätej Alžbety, sa v literárnej kaviarni schyľovalo k bitke. Päťadvadsať mohli dostať návštevníci aj s podpisom. V rámci sprievodného podujatia trinásteho ročníka bratislavského knižného veľtrhu Bibliotéka sa tam uskutočnila beseda s Kornelom Földvárim, autorom knihy Päťadvadsať - kniha o slovenskej karikatúre.

Spolu s ním na otázky návštevníkov čakali aj vydavateľ Koloman Kertész Bagala a karikaturisti Kazo Kanala, Fero Jablonovský a Dušan Junek. Publiku však do reči veľmi nebolo. Radšej počúvali a smiali sa na neopakovateľných Kornelových fórach a Kanalových karikatúrach, ktoré spontánne vznikali na prenosnej tabuli počas rozprávania.

Hneď v úvode autor vysvetlil neľahký pôrod svojho diela. "Knižka vznikala ako sen v mojich túžbach a predstavách asi desať rokov. Karikatúra je vážna vec, nikto ju však vážne neberie. Karikatúra je taký partizánsky prieskum do myšlienkového sveta čitateľov alebo, ak chcete, medzinárodné esperanto a jedna z mála možností dorozumievania sa na všetkých kontinentoch."

Päťadvadsať predstavuje karikatúru dielami, nie textami. "Bol som si vedomý vysokej úrovne slovenskej karikatúry a chcel som ju predstaviť inak ako opismi a textami o nej," vysvetlil Földvári.

Autor vraj niekedy povedal, že obdobie, ktoré kedysi prežil s Divadlom na korze, bolo jeho hviezdnou chvíľou. V nedeľu na Bibliotéke priznal, že aj práca na tejto knihe preňho bola "ďalšou hviezdnou chvíľou, ale iného typu". "Intenzívne som žil medzi karikaturistami a karikatúrou."

Kamaráta Kornela prišiel na besedu aspoň do obecenstva podporiť Tomáš Janovic, trio remarquovských kamarátov doplnil neprítomný Pavel Vilikovský, ktorý svoju ruku k dielu pridal napísaním textu na prebal. Tlmočil ho vydavateľ Bagala a z jeho úst zazneli Vilikovského myšlienky, že "človek, ktorý sa smeje, nemôže zároveň aj nenávidieť", a "karikatúra je vlastne to, keď na nás Boh zažmurká".

ZUZANA KOMÁROVÁ