Maroš Rovňák: Z cyklu Duchovný život zvierat, gvaš, 2004. FOTO - Z. L. M.
Štátna galéria v Banskej Bystrici prezentuje v týchto dňoch samostatnú výstavu mladého slovenského výtvarníka Maroša Rovňáka (1972). Autor vstúpil do povedomia verejnosti ako finalista súťaže Cena Oskára Čepana za rok 2002. Vtedy zaujal precízne vypracovanými textilnými objektmi - korzetmi s prvkami kresťanskej, cirkevnej ikonografie, ktoré venoval slovenským politikom, pranierujúc ich vyhlásenia k riešeniu minoritných otázok, najmä homosexuálnych skupín spoločnosti.
Korzety venované Jánovi Čarnogurskému, Pavlovi Hrušovskému, Jánovi Sokolovi kurátorka výstavy Alena Vrbanová zaradila aj do aktuálnej autorovej prezentácie, sumarizujúcej najdôležitejšie Rovňákove diela od roku 1999. Popri starších prácach autor premiérovo predstavuje najnovšie videá a priestorové inštalácie, zastrešené názvom výstavy Limpieza di sangre (Čistota krvi).
Ručne šité kostýmové objekty, inštalácie s využitím nábytkových foriem a hrané videá sprevádzané sugestívnou hudbou pôsobia až akýmsi teatrálno-rituálnym dojmom. Naproti tomu staršie fotografie (cykly Koža, Byť ženou je byť blízko bolesti) majú silný prirodzený výraz. A napokon - akoby nedokončené kresby a digitálne tlače mýtických zvierat (cyklus Duchovný život zvierat) pôsobia neuveriteľne krehko a nadobúdajú meditatívno-intímny charakter.
Autor sa aj v minulosti venoval témam, v ktorých dominovali socio-politické analýzy vplyvu moci na individualitu jednotlivca alebo spoločenskej menšiny. V našom prostredí medzi najradikálnejšie patrili snáď umelcove performancie a body-artové akcie, počas ktorých prostredníctvom zásahov do vlastného tela (jazva embrya na bruchu, rôzne tetovania) inicioval pocity ženy a zároveň demonštroval splývanie mužskej a ženskej identity. Išlo aj o akési rituálne približovanie sa k duchovnu cez vlastné fyzické utrpenie, ako aj o nástojčivú osobnú angažovanosť v zmysle splynutia života s umením.
Aktuálna videoinštalácia s názvom Médea/Castillo interior, tematicky čerpajúca zo starého gréckeho mýtu o krutej čarodejnici Medei, nadväzuje na autorov záujem o odkrývanie mocensko-manipulačných mechanizmov na pozadí konkrétneho príbehu ženskej hrdinky. Videosekvencia, v ktorej sa prekrývajú ženská Medeina tvár s mužskou tvárou, naznačuje stratu identity ženy posadnutej chorobnou láskou k mužovi, ktorá z pomsty za odmietnutie dokáže obetovať vlastné deti. Sprítomnenie antického príbehu apeluje najmä na základnú stratu hodnôt a znecitlivenie prítomné v mysliach a následne vo vzťahoch ľudí, rodinné nevynímajúc.
Historické priestory Bethlenovho domu, tematicky a obsahovo vrstvené práce umelca, ako aj osobitý autorov prístup k formálnej stránke jeho diel vytvárajú v galérii špecifickú atmosféru, ktorá môže zvádzať svojou príťažlivosťou, no rovnako odvádzať pozornosť od konceptu autorovho výskumu. Komplexne však názov výstavy i prezentované dielo prinášajú očistné posolstvo.
Autor: ZUZANA L. MAJLINGOVÁ (Autorka je výtvarná teoretička)
