ätko našla hubárka v igelitke na skládke odpadu v Mníšku nad Hnilcom. Každý rok sa na Slovensku nájde okolo desať zabitých novorodencov.
Sú aj prípady, keď matka síce dieťa nechce, ale nezabije ho. Matka z Námestova nechala v máji svojho novonarodeného syna v škatuli od topánok pred dverami neznámych ľudí, ktorí dieťa našli a zaniesli do nemocnice. Na záchranu života nechcených detí slúžia aj tzv. hniezda záchrany. Doň môže žena, ktorá porodí mimo nemocnice, dieťa odložiť bez toho, aby ju niekto videl, odsúdil či potrestal. V tomto roku šancu žiť vďaka hniezdu záchrany dostali štyri bábätka - dve sú v adoptívnej rodine, k dvom sa vrátila ich vlastná matka.

Hniezda záchrany
Od vlaňajšieho decembra fungujú tri hniezda záchrany - v Bratislave pri nemocnici na Kramároch, v Prešove pri Nemocnici s poliklinikou a pri nemocnici v Žiline. Vytvorilo ich Občianske združenie Šanca pre nechcených.
Zatiaľ zachránili štyri deti - dve v Prešove a dve v Žiline. „Žena, ktorá nechcene otehotnie, tehotenstvo a aj pôrod pred celým okolím tají, zrazu pochopí, že dieťa ju prezradí. Odmieta ho a v strese, keď nevidí východisko, sa môže uchýliť k tomu najhoršiemu - pripraví dieťa o život. Ak žena bude vedieť, že je tu šanca 'utajiť' svoju hanbu, zostať neodhalená, beztrestná a pritom nechať dieťa žiť, určite si radšej vyberie takéto riešenie," hovorí o dôvodoch vzniku iniciatívy doktor Vladimír Cupaník, ktorý je odborným garantom projektu hniezd záchrany.

Prvá Hviezdička
Prvé dieťa, ktoré sa našlo vo verejnom inkubátore, pomenovali zdravotné sestry Hviezdička. Zvonec na novorodeneckom oddelení v Prešove zazvonil v apríli. Keď prišli sestričky k inkubátoru, našli v ňom drobné bábätko - bez matky, bez mena. „Dieťa z Hniezda záchrany číslo jeden" - ako bolo dievčatko zaregistrované na matrike - si obľúbilo celé oddelenie.
Z nemocnice dali Hviezdičku do dojčenského ústavu a dnes je v opatere adoptívnych rodičov. Kto sú jej noví rodičia, aké skutočné meno má dnes už polročná Hviezdička, nevieme. Bábätko a adoptívni rodičia majú totiž prísľub zachovania anonymity. Skutočná matka by si už Hviezdičku späť vziať nemohla.
„Dieťa bolo predbežným opatrením zverené do predadopčnej starostlivosti," hovorí Maximilián Estočák z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí v Prešove.
Nových rodičov Hviezdičke vybrali z bezdetných párov, ktoré žiadali o osvojenie dieťaťa. „Podľa poradia žiadateľov sme ich oslovili, boli si dieťatko pozrieť a súhlasili," hovorí Estočák, podľa ktorého sa malej Hviezdičke v novej rodine darí dobre.

Dieťa si vzala späť
Neprešli ani tri dni a zvonček pripojený na inkubátor sa v Prešovskej nemocnici rozozvučal opäť. Matka pôvodne porodila v nemocnici a s dieťaťom sa vrátila aj domov. Do Hniezda záchrany ho priniesla asi po troch týždňoch. Na druhý deň sa po dieťa vrátila. Nešlo to však celkom ľahko.
„Až niekedy začiatkom októbra súd rozhodol o určení materstva. Overoval, či je naozaj biologickou matkou," hovorí Estočák. Ani vtedy si matka dieťa nemohla vziať, lebo súd musel na ďalšom pojednávaní zrušiť návrh na náhradnú ústavnú starostlivosť a dievčatko tak bolo bez mamy už šiesty mesiac v dojčenskom ústave.
Svoje počínanie žena na súde vysvetľovala tým, že otec dieťaťa bol vo väzení, ona žila so svokrou, s ktorou sa pohádala, s dieťaťom sa teda ocitla na ulici, pršalo, nemala kam ísť. Spomenula si na Hniezdo záchrany. Po dieťa sa vrátila už so svojou matkou, ktorá žije v inom meste, a dcéru prichýlila

Tonko aj s výbavičkou
Malého Tonka našli v sobotu popoludní 3. septembra sestričky vo verejnom inkubátore v Žiline. Pomenovali ho ony, aby mu nemuseli hovoriť dieťa číslo tri z Hniezda záchrany
„Bolo to nádherne, zdravé donosené chlapčiatko," spomína si lekárka Zuzana Pažická. Pri asi týždňovom Tonkovi nechala matka aj výbavičku. „Dieťa bolo čisté, upravené. Vedľa neho bol cumlík, hrebeň, plienky, kompletná výbava. Vyzeralo to, že mama sa oň starala veľmi dobre, bolo pekne oblečené a v úplnom poriadku."
Po troch dňoch sa matka po dieťa do nemocnice vrátila. Dieťa jej hneď dali - nechala totiž vedľa chlapčeka aj isté dokumenty a číslo občianskeho preukazu, podľa ktorých ju ľahko identifikovali.
„Keď prišla, porovnali sme číslo občianskeho preukazu," hovorí primár novorodeneckého oddelenia Michal Jánoš. Rodina bola vraj sociálne slabá a uživiť dieťa sa im zdalo nad ich sily. Mamička sa chlapčeka vzdala zo strachu, že sa o neho nemá za čo postarať. Nebola úplne rozhodnutá vzdať sa ho - niekoľkokrát sa pred tým anonymne telefonicky v nemocnici pýtala, do akej lehoty sa po neho môže vrátiť.

Matúško u adoptívnych rodičov
Neuplynuli ani tri týždne a v žilinskom verejnom inkubátore sa našiel ďalší asi týždňový chlapček. Keďže v ten deň bolo Matúša, personál ho pomenoval takto. Matka nenechala žiadne doklady.
„Bol to zdravý donosený chlapček," povedala lekárka Pažická. Vážil 3390 gramov a meral 50 centimetrov. Dnes Matúš už má adoptívnych rodičov. Sú zo Žilinského kraja a boli v poradovníku potenciálnych adoptívnych rodičov.

Aký osud čaká zachránené deti?
Matka, ktorá nechá dieťa v Hniezde záchrany, ho môže získať späť, ale musí oň prejaviť záujem do 6 týždňov. „Deti spadajú automaticky do režimu starostlivosti sociálnej sestry, ktorá ich po uplynutí lehoty 6 týždňov, zveruje príslušnému sociálnemu odboru v spádovej oblasti, pod ktorú nemocnica patrí. Ten ich posúva na priamu adopciu, čo znamená, že ich dáva do ponuky príslušného poradovníka v snahe dostať deti na skúšku rovno do adopčnej rodiny bez toho, aby boli umiestňované čo i len na deň do dojčenského ústavu a domova," hovorí Anna Ghannamová prezidentka iniciatívy Šanca pre nechcené deti.
Do rodného listu sa dieťaťu napíše dátum narodenia podľa odhadu personálu nemocnice, meno zväčša po dohode s matrikárkou.

Väčšina je za
Hniezda záchrany získali podporu mnohých mimovládnych, ale aj štátnych inštitúcií. Letáčiky o ich existencii pomáhala rozširovať Konferencia biskupov Slovenska, súhlas vyjadril aj minister zdravotníctva a ministerstvo spravodlivosti. Kritikov je menej.
Negatívny postoj k hniezdam má Patrik Daniška z občianskeho združenia Fórum života. Zriaďovanie hniezd záchrany označil za nesystémové, zbytočné či dokonca až nebezpečné riešenie. „Je povinnosťou každého z nás pomáhať, aby deti o svojich rodičov neprichádzali, teda aby neboli odkladané. Preto sa mi javí ako veľmi problematické zriaďovanie miest, ktoré majú slúžiť práve na takéto odkladanie detí."
Myslí si, že riešením je podpora rodiny, zvyšovanie úcty k materstvu a otcovstvu, skvalitňovanie systému adopcie. „Zavádzanie hniezd záchrany prináša aj ďalšie problémy, ako napríklad nebezpečenstvo incestných manželstiev, nerešpektovanie práv otca či širšej rodiny, dokonca v niektorých prípadoch aj práv matky na starostlivosť o dieťa, ak sa rozhodne dieťa získať späť, ohrozenia života a zdravia dieťaťa a matky pri rodení v tajnosti doma, ohrozenie dieťaťa, keď nepozná sklony k dedičným chorobám, nemožnosť získať vhodného darcu orgánov," hovorí Daniška.

Život je lepší ako smrť
„Vieme, že riešenie odložiť dieťa do verejnej schránky nie je najlepšie. Je to krízové riešenie, ale je lepšie, ako ohroziť život dieťaťa alebo ho zabiť," hovorí Ghannamová. Iniciatíva podporuje aj utajené pôrody, pri ktorých na rozdiel od úplne anonymných pôrodov sa uchovávajú informácie o biologickej matke, ktoré môže byť poistkou pre prípad krízovej situácie dieťaťa, akou môže byť napríklad nutnosť náhrady životne dôležitého orgánu.
„Ak má byť dieťa pohodené v kontajneri alebo niekde inde, tak nech je radšej uložené v Hniezdach záchrany," hovorí sociálny pracovník Maximilián Estočák.
Primár novorodeneckého oddelenia v Žiline Michal Jánoš verejné inkubátory odporúča, no myslí si, že by to malo byť posledné riešenie. Skôr by propagoval anonymný pôrod, pri ktorom by žena neriskovala svoj život ani život dieťaťa. „Ak matka porodí doma, doniesť dieťa do hniezda nie je jednoduché."
Informácia o možnosti anonymného pôrodu by podľa Jánoša mala byť napríklad pri každej gynekologickej ambulancii, aby matky o takejto možnosti vedeli. „Ak dieťa nechcú, bez prezradenia totožnosti ho môžu v bezpečí porodiť v nemocnici."

Prečo matky zabijú svoje dieťa
„Ja som to dieťa chcela," vysvetľovala súdu 23-ročná Denisa, ktorá zabila svoje dieťa. Keď na ňu prišli pôrodné bolesti, jej priateľ nebol doma. Porodila v kúpeľni, dieťa zabalila do igelitky, skryla a potom vyhodila do kontajnera. "Nevedela som, čo robím. Konala som pod tlakom fyzických, psychických i sociálnych problémov."
Rodine a známym potom povedala, že na záchode potratila a dieťa spláchla. „Matka, ktorá rodí doma a vtajnosti, je v oveľa zložitejšej situácií ako v nemocnici. Okrem komplikácií, ktoré v takomto prípade hrozia, je to aj obrovská fyzická a psychická záťaž, ku ktorej sa môže pridať náhla popôrodná depresia," hovorí lekár Jánoš. Nie je si však istý, či takýto stav môže dohnať matku až k vražde.

Podľa Anny Ghannamovej len veľmi mizivé percento žien zabilo dieťa v dôsledku popôrodnej depresie - teda v stave, za ktorý nezodpovedali. „Naopak, väčšina z nich svoj čin dlhodobo a precízne plánovala a vedome sa deväť mesiacov bránili vzniku akéhokoľvek materinského citu. Dieťa si z vážnych a rôznych príčin nemohli nielenže dovoliť, ale ani priznať, že ho čakajú. Ak im ponúkame krízové riešenie, ako sa ho anonymne a najmä beztrestne zriecť, budú na to vo väčšine prípadov reflektovať. Svedčia o tom skúsenosti z mnohých krajín a už aj naše."

Obmedzená beztrestnosť
Podľa nového Trestného poriadku, ktorý bude platiť od januára budúceho roku, za odloženie dieťaťa od troch rokov je možný trest od 6 do 12 rokov. Matiek, ktoré odložia deti do Hniezda záchrany, by sa to nemalo nijako dotknúť. „Na odloženie dieťaťa do Hniezda záchrany bude podľa prísľubu ministra spravodlivosti vo vyhláške udelená výnimka a spolu s ministrom zdravotníctva prisľúbili aj to, že Hniezda záchrany zlegalizujú v jednom z nových zdravotníckych zákonov, ktorý by mal byť prijatý do januára 2006, teda dovtedy, kým začne platiť nový Trestný poriadok," hovorí Ghannamová.
Na Slovensku už existuje zákonná možnosť porodiť dieťatko v nemocnici s tým, že nebude prezradená identita matky, a to buď úplne anonymne, bez udania mena a akéhokoľvek identifikačného údaju. Takýmto spôsobom bolo porodených na Slovensku už viac detí.

Utajené pôrody
Zákony v snahe zachrániť život narodeného dieťaťa už žene, ktorá z nejakého dôvodu nechce dieťa, ktoré čaká, umožňujú v tajnosti porodiť v nemocnici. Tam môže dieťa nechať bez toho, aby bola trestne stíhaná, odsudzovaná okolím a aby po nej v budúcnosti ktokoľvek pátral.

V Čechách BabyBox
Možnosť odložiť dieťa do zvláštnej skrinky funguje napríklad v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Belgicku, Maďarsku, Taliansku či v USA. Prvú schránku BabyBox tohto roku otvorili aj v Prahe v blízkosti stanice metra Hloubětín v sídle GynCentra v hloubetínskom zámočku v Prahe 9.

Ako funguje hniezdo záchrany
Alarm, ktorý je pripojený na Hniezdo záchrany, sa na novorodeneckom oddelení spustí 5 minút po tom, ako sa otvoria dvierka inkubátora. Matka má zatiaľ čas odísť. „Po tom ako zazvoní zvonček, zavolá detská sestra lekára a spolu idú po dieťa. „Chceme, aby tam bol aspoň jeden svedok. Môže sa totiž stať, že to dieťa je mŕtve, alebo môže byť prinesené v zlom zdravotnom stave," hovorí primár novorodeneckého oddelenia Michal Jánoš z nemocnice v Žiline. Dieťatko potom čakajú komplexné vyšetrenia, a to veľmi obšírne. „O tom dieťati nič nevieme. Môže byť zdravé, ale musíme rátať aj s tým, že matka mohla užívať nejaké návykové látky, môže byť chronicky či infekčne chorá, alebo môže mať AIDS, alebo niečo podobné," hovorí Jánoš.

Autor: MIRKA KERNOVÁ/FOTO: PAVOL FUNTÁL