Okolie štadióna Vicenteho Calderóna (hráva na ňom Atlético) je jedným veľkým staveniskom. Madridčania stavajú ďalší diaľničný okruh okolo metropoly. Človeku sa nechce uveriť, že Španieli bez ťažkostí zvládnu nápor očakávaných 55 000 divákov. Parkovať sa na prvý pohľad nedá nikde.

Dejisko barážového stretnutia Španielsko - Slovensko o postup vraj vybral sám tréner domácej reprezentácie Luis Aragonés. Červeno-modrý tím nezvykne hrávať najvážnejšie stretnutia v Madride, skôr vo Valencii a Seville. Ťah s menším športoviskom, než je svetoznámy Estadio Santiago Barnabeu (patrí Realu), prekvapil.

Aragonés pre SME po oficiálnej tlačovej besede priznal, že je trochu poverčivý, ale nie až tak, aby voľba štadióna bola rozhodujúcim faktorom postupu či nepostupu. Fakt je - Španieli na "Calderónovi" v siedmich medzištátnych zápasoch ešte neprehrali, zdolali aj Nemcov a Argentínu.

"Navrhol som a federácia môj návrh prijala. Som rád. Na Atlético mám senzačné spomienky, hrával som zaň, získal som s ním v sedemdesiatom piatom španielsky titul ako tréner. Verím, že diváci zažijú španielsku noc. To, že je štadión pre súperov zrejme menej známy, je okrajový faktor," usmial sa Aragonés.

Španieli sa od pondelka pripravovali v centre Kráľovskej španielskej futbalovej federácie v Las Rozas (ruže), ktoré nesie aj názov Ciudad del Futbol (mesto futbalu). Komplex senzačných športovísk je nový, niektoré stoja na pozemkoch kedysi patriacich Realu Madrid. Ten ich predal, keď sa vyhrabával z finančných malérov.

Raúl a spol. trénovali dvojfázovo. Predpoludním veľmi ľahko, večer sa rozcvičili, potom modelovali zápas. Na obed sa mohli hráči rozprávať s novinármi, večer bol vstup prísne zakázaný - každému, okrem tých, čo mali priamo do činenia s reprezentáciou.

Futbalová "špionáž" však patrí do pracovnej výbavy španielskych žurnalistov. A tí nie sú nezhovorčiví. Oni vykričali, druhá jedenástka vraj imitovala systém slovenskej hry (Španieli strávili pred videom hodiny). Tak vyšlo najavo, že na pravej strane stredu poľa bude pôsobiť Luis García, a nie jeho spoluhráč Xabi Alonso.

Na tlačovej besede inak pokojný, zhovorčivý, s dávkou potrebného odstupu 67-ročného chlapa, pri otázkach kibicujúcich do zostavy zvýšil hlas. "Nevyberám možno najslávnejších hráčov, možno ani nie najfutbalovejších, ale skladám najlepší kolektív. Za výsledok som zodpovedný ja!" reagoval Aragonés.

Ak sme sa Španielov pýtali na kondíciu, hovorili - majú ju dobrú, ale radšej ju nadobúdajú v hre. Pri rozcvičke pôsobia lenivo, s loptou sa nabehajú, snažia sa vždy, aby nepadla na zem. Radšej šprintujú, ako vyklusávajú okolo štadióna.

Slováci od utorka všetko prispôsobili veľmi nezvyčajnému začiatku - o desiatej večer. Celý život, počnúc budíčkom, končiac večierkou, posunuli o tri hodiny. Na slovenskej tlačovej besede sa jeden zo Španielov opýtal pre nich neznámeho stredopoliara majstrovskej Artmedie - či mu to nerobí ťažkosti. Najskôr zareagoval tréner Galis - nerobí, hrá Ligu šampiónov a výborne. Braňo Fodrek dodal: "Väčšina mojich spoluhráčov pôsobí v zahraničných kluboch, posun nie je problém."

Slováci iste nie sú ani zďaleka takí technici ako Španieli. Na tréningoch by sa asi zbytočne "opičili" po nich, také majstrovstvo Stredoeurópan málokedy dosiahne. "Aj my máme dobre preštudovaného súpera a na tréningoch sme všeličo modelovali. Tiež presedeli hodiny pri videu. Dosť sme sa zamerali na záťaž a následný relax. Myslím si, že odolnosť môže byť našou devízou."

Včera večer oba tímy prvý raz trénovali na štadióne Atlética - Španieli o ôsmej, naši v hodine zápasu od desiatej.