Ak si nezamestnaní rekvalifikáciu zabezpečia sami, na úrade práce sa budú môcť hlásiť len raz za mesiac. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Nezamestnaných čakajú od budúceho roka zmeny. Ministerka práce Iveta Radičová už pred časom oznámila, že na úradoch práce sa majú na klientov usmievať, ale okrem toho sa zmenil aj zákon o službách zamestnanosti. Účelom zmien zákona, ktorý parlament prijal v stredu, je podnietiť nezamestnaných k väčšej aktivite a tým, čo sa snažia, zľaviť z povinností.
Po novom sa už na štátne trovy bude môcť rekvalifikovať iba taký nezamestnaný, ktorému niekto prisľúbil, že ho zamestná. Klient úradu práce sa tak vlastne vo svojom záujme bude musieť "predať" a potom rekvalifikovať.
Hovorca ministerstva Martin Danko pripúšťa, že rekvalifikácií ubudne, no peniaze, ktoré sa tak ušetria, "môžu byť cielene a vo väčšej miere" použité na ten správny typ rekvalifikácie. "Je to zníženie kvantity v prospech kvality."
Združenie za sociálnu reformu to považuje za lepšie, ako "vyrábať rekvalifikovaných nezamestnaných". No Pavel Hanšut zo združenia sa pýta, prečo si namiesto niekoho s pracovnými návykmi má podnikateľ vybrať, napríklad, dlhodobo nezamestnaného, "do ktorého musí investovať čas, peniaze a riziko, ako to dopadne".
Riešiť dlhodobú nezamestnanosť podľa Hanšuta asi treba inak ako prostredníctvom "pomerne nízkeho finančného príspevku zamestnávateľovi či 'prídavku' na cestovanie do práce". Lepší výsledok by podľa neho prinieslo efektívnejšie využívanie aktivačných prác. Ak ten, kto takto za 10 hodín týždenne dostane 1700 korún, potrebuje viac peňazí, mal by mať možnosť zarobiť si dva razy toľko za dvojnásobok práce, myslí si.
Aktivita by sa nezamestnaným mala oplatiť aj v prípade, ak si rekvalifikáciu či vzdelávanie zabezpečia sami. Na úrad práce by potom museli chodiť iba raz do mesiaca. "Rozhodli sme sa ich režim návštev na úrade práce postaviť na roveň tých, ktorým aktivity zabezpečuje úrad," povedal Danko.
Po novom už štát nebude prispievať ani zamestnávateľovi, u ktorého praxuje absolvent školy. Zamestnávateľov vraj "dostatočne stimuluje" na tvorbu miest pre praktikantov samo praxovanie.
Poslankyňa Edita Angyalová (Smer) to označila za "argumentáciu bez dôkazov". Za neodôvodnené považuje aj to, že kým na jednej strane - zamestnávateľom - "stiahne" po 1000 korún, na druhej - praktikantom - pridá iba po 200.
Ani Hanšut zrušenie príspevku nepovažuje za správne. Zvlášť mimovládne organizácie tým podľa neho utrpia. "Pre rozhodnutie, či zvládnu náklady spojené s utvorením takéhoto pracovného miesta, bola práve tá tisícka často limitujúcim faktorom..."
Čo sa pre nezamestnaných zmení
Za "znevýhodneného uchádzača o zamestnanie", teda takého, ktorého zamestnanie štát podporuje vyššími príspevkami, budú považovať
aj toho, kto sa stará o 3 alebo viac detí, a osamelého občana starajúceho sa o dieťa, aj keď ide o dieťa od 10 rokov veku. * Ak si "vzdelávanie a prípravu pre trh práce" evidovaný nezamestnaný zabezpečí sám, navštevovať úrad práce bude musieť iba raz za mesiac.
* Toho, koho z evidencie nezamestnaných vyradili preto, že nelegálne pracuje, či s úradom práce nespolupracoval, budú môcť (znova) zaevidovať už po 3 mesiacoch od vyradenia. Dnes je "čakacia lehota" 6 mesiacov.
* Ak odborné poradenstvo, ktoré zabezpečuje úrad práce, zaberie evidovanému nezamestnanému a "záujemcovi o zamestnanie" viac ako 3 dni, úrad mu uhradí výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné.
* Evidovanému nezamestnanému a "záujemcovi o zamestnanie", ktorí sa zúčastňujú na odborných poradenských službách a popritom sa starajú o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky, štát bude prispievať na pobyt dieťaťa v predškolskom zariadení alebo na opatrovateľku - "príspevok na služby pre rodinu s deťmi".
* Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného nezamestnaného bude môcť dostať aj ten, kto zamestná evidovaného nezamestnaného, ktorý
najmenej rok poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej, najmenej polovicu posledného roka evidencie vykonával aktivačnú činnosť, počas poslednej evidencie vykonával absolventskú prax, alebo predtým bol invalidným občanom. Príspevok na absolventskú prax
O 200 korún bude vyšší (dnes 1 500 korún mesačne).
Zamestnávateľovi, u ktorého nejaký absolvent školy praxuje, štát už nebude prispievať 1 000 korunami mesačne.
Prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne. Aj po novom to tak bude, no vcelku to bude môcť byť najviac 6 mesiacov.
Príspevok na dochádzku za prácou
Na dochádzku štát bude prispievať zamestnanému či živnostníkovi, ktorý bol najmenej 6 mesiacov znevýhodneným nezamestnaným, a to tak dlho, ako bol naposledy v evidencii nezamestnaných, no najviac rok od nástupu do zamestnania či otvorenia si živnosti.
Najviac príspevok bude činiť 2-tisíc korún mesačne. Jeho výška bude závislá od vzdialenosti pracoviska od miesta trvalého alebo prechodného pobytu.
Príspevky na prácu bývalých invalidných občanov
Tí, ktorí po prehodnotení nároku na invalidný dôchodok prestali byť invalidnými občanmi, budú v určitých prípadoch do 3 rokov odvtedy považovať za invalidných, keď štát bude prispievať na ich prácu. To znamená, že nárok na
príspevok na prevádzkovanie alebo vykonávanie živnosti bude mať aj ten, komu invaliditu odňali; ak k tomuto došlo niekedy do 31. decembra 2005 a už dovtedy mu príspevok poskytnú, za invalidného ho budú považovať do 2 rokov od otvorenia si živnosti, príspevok na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie zamestnávateľ bude mať aj vtedy, ak jednému alebo viacerým zamestnancom invaliditu odňali, príspevok na prevádzkové náklady chránenej dielne a na náklady na dopravu zamestnancov zamestnávateľ bude mať aj vtedy, ak jednému alebo viacerým zamestnancom invaliditu odňali. Ľahší život majú mať aj spoločnosti s najmenej 20 zamestnancami. Zákon im totiž káže zamestnávať toľko invalidných občanov, aby predstavovali 3,2 % personálu, čo však vtedy, ak niektorému z nich invaliditu odňali, zamestnávateľovi môže narobiť problémy. Aj v tomto prípade za invalidného občana bude považovaný aj ten, komu invaliditu odňali, a to najdlhšie do 3 rokov odvtedy. (joč)
