Bude to prvý obchodný dom na svete, do ktorého budú mocť vstúpiť len ženy, hlási reklama v izraelskom mestečku Bnei Brak.

Už o pár dní tam otvoria veľký obchodný dom pre ortodoxné Židovky. Zákazníčkami budú len ženy, obsluhovať ich budú opäť ženy, obchod budú strážiť ženy a tovar bude pochádzať z dielní, ktoré zamestnávajú len ženy. Nemôže sa teda stať, že nočnej košele alebo spodničky by sa necudne dotkol cudzí muž. Rabíni sú nadšení a izraelskí experti na marketing hovoria o novom fenoméme na trhu. Po rokoch chudoby sa ortodoxní Židia začínajú vzmáhať a keďže majú stále veľa detí, budú to oni, kto bude určovať trendy a míňať peniaze. Viac-menej ortodoxných je v Izraeli milión z päť a pol milióna Židov. Bielizeň je tabu

Obchod v Bnei Braku sa zatiaľ plní tovarom. Žiadne divoké farby, len dlhé sukne, upnuté blúzky, šatky a klobúky, nepriehľadné pančucháče a bielizeň, ktorú by za konzervatívnu považovali aj babky z dediny. V miestnej terminológii sa hovorí, že nemá byť provokatívna, ale skromná.

Na materiáli sa však nešetrilo. Najmenšie nohavičky v tomto obchode vyzerajú ako trenírky boxeristu najvyššej váhovej kategórie. Podprsenky siahajú takmer ku krku a majú toľko háčikov, že sa vyzliekajú niekoľko minút. Bielizeň nesmie byť vystavená vo výkladoch a predávať sa bude takpovediac podpultovo. Diskrétne zabalená, bez toho, aby ktokoľvek videl, čo si zákazníčka kupuje. Bude to tak aj preto, aby bielizeň nevideli malé dievčatá. To, že ju o pár rokov budú používať denne, tu nikto nerieši.

Tabu platí aj pre župany. Tie nikto nemôže vidieť. Ortodoxné ženy ich pritom nosia skoro celý deň. Obliekajú si ich na šaty a vyzlečú ich len na pár minút, čo vyjdú von do obchodu alebo po deti do školy. Pohybujú sa peši alebo autobusmi, ženy-vodičky sú v Bnei Braku výnimkou. Aj preto bude obchodný dom v strede, nie na okraji mesta, ako bývajú "normálne" obchodné centrá, kam sa ľudia dopravujú autami.

V novom obchodnom dome budú aj kaviarne a stánky s občerstvením. Odpadne hrozba, ktorú podľa rabínov predstavujú klasické obchodné domy, teda, že ženy a muži budú sedieť blízko pri sebe a nedajbože na seba pozerať.

Kreditka počas šabatu? Zabudnite

Sekulárna izraelská populácia sa z nového obchodu smeje, niektorí sociológovia však upozorňujú, že podobné projekty ťahajú Izrael od modernity a sú vyjadrením pretrvávajúceho vplyvu ortodoxných. Iní odborníci zase tvrdia, že je to neškodný prejav nákupnej sily týchto ľudí. Biznismeni si tým hlavu nelámu. "Je mi jedno, či šijem sexy topy na večerné akcie pre tínedžerky alebo dlhé sukne a saká pre ortodoxné. Jednoducho, chcem zarobiť a dať prácu svojim ľuďom," povedal v reportáži izraelskej televízie Chanel 6 majiteľ textilnej fabriky.

Je samozrejmé, že obchod nebude otvorený počas šabatu, teda od piatkového večera do sobotného západu Slnka. Čoraz viac nákupných stredísk v Izraeli však šabat nerešpektuje - hlavne vo väčších mestách. Potom sa občas stáva, že ich majitelia nájdu rozbitý výklad alebo popísané steny. To je pomsta ortodoxných za nedodržiavanie Božích prikázaní. Aby sa zabránilo nezdravému pokušeniu ich ľudí, prišli ortodoxní s novým nápadom - kreditnou kartou, ktorá počas šabatu nefunguje. Nemôžete teda nič platiť, ani si vyberať peniaze z bankomatu. Veľké izraelské banky už nainštalovali špeciálne terminály pre takéto karty. Bola to obrovská investícia, ale banky nechceli prísť o veľký počet klientov. Ak sa ortodoxná loby rozhodne bojkotovať nejaký produkt alebo firmu, hrozí jej krach.

Ženská rakovina

V celom obchodnom dome pre ženy nebude žiadna reklama, na ktorej by bola fotografia ženy. Podľa rabínov je to nedôstojné. Povolené sú len fotografie detí, teda dievčat do troch rokov. Tie si ešte môžu dovoliť trochu rozšafnosti.

Časopisy ortodoxných žien tiež nemajú žiadne obrázky žien. Mužské sú povolené. V časopisoch sú len recepty, príhovory žien rabínov a rady, ako vychovávať deti. Gynekologička Hanna Goldbergová, ktorá do takýchto časopisov prispieva, hovorí, že jej roky trvalo, kým dostala od rabínov povolenie, aby mohla dávať ženám rady. "A pritom nešlo o žiadne rady týkajúce sa pohlavného života. Chcela som písať o rakovine prsníka či vaječníkov, o tom, ako ich rozoznať, kedy treba ísť k lekárovi a podobne." Rabíni nakoniec súhlasili. Do jej ambulancie totiž prichádzalo čoraz viac žien v pokročilom štádiu rakoviny. Niektoré až vtedy, keď od bolesti omdleli niekde na ulici. Aj tie musela presviedčať, aby sa vyzliekli a nechali sa prezrieť.

Doktorka Goldbergová nesmie vo svojich článkoch používať slová ako prsník či pošva. Rabíni jej navrhli, aby namiesto výrazu rakovina prsníka používala termín ženská rakovina. "Uznali, že keď ide o otázku života a smrti, cudnosť musí ísť bokom," vysvetľuje.

Sociológ Eran Herskowitz hovorí, že ortodoxná populácia si vytvára vlastný slovník aj novú vlastnú kultúru, ktorá odráža 21. storočie. S modernými vecami sa však vysporadúva po svojom. Vidieť to aj na médiách.

Thriller pre ortodoxných

Ortodoxní Židia zväčša nepozerajú televíziu. Miestne stanice však bojujú o ich priazeň. Už šesť rokov televízia Chanel 10 vysiela seriál o nábožnej dievčine Chanele. Chanele je pokorná a jej jediným snom je byť dobrou ženou muža, ktorého jej vyberie rodina. O všetkom sa radí s rabínom a poslúcha rodičov na slovo. Tento seriál môžu ortodoxní pozerať. Známi im ho nahrávajú na video a potom ho spoločne pozerajú. To však nestačí.

Filmy majú ortodoxní radi, a tak vznikla sieť video a DVD požičovní s filmami, ktoré schválili rabíni. Ide o rodinné filmy, rozprávky pre deti a seriály. Komédie nie sú najvhodnejšie. V súčasnosti je obrovským hitom prvý ortodoxný thriller Plač mŕtveho. Nezabíja sa v ňom, mrazivý je však až-až. Rozpráva príbeh študenta náboženskej školy - ješivy, ktorému sa zjavuje jeho nedávno zomretý priateľ. Jeho duša blúdi po svete a nevie nájsť pokoj. S pomocou rabína a starodávnych zaklínadiel sa však všetko vyrieši. Film s rozpočtom pár desiatok tisíc dolárov, ktorý nakrútil režisér Moše Levy v poloprofesionálnych podmienkach, teraz valcuje telavivské filmové kluby. Študenti umenia, intelektuáli a ľudia, ktorí nemajú s náboženstvom nič spoločné, čakajú na lístok niekoľko dní.

"Tie filmy majú veľmi zvláštnu poetiku. Nesmie sa v nich kliať, vulgárne sa správať, veľa piť - nie je v nich teda nič, čím sa v bežných filmoch zobrazujú zlí ľudia alebo kriminálnici. Na vyjadrenie zla používajú špeciálne prvky," hovorí študentka filmovej vedy Ronit Gillmanová. Z filmu bola nadšená, myslí si, že ľudí znudených americkou produkciou by mohol zaujať. Tieto filmy sú vraj hĺbavejšie a o to strašidelnejšie.

"Pre sekulárnych Izraelčanov sú tieto filmy sexy, chcú vedieť viac o živote ortodoxných. Celé toto prostredie je vizuálne veľmi silné," povedal agentúre Reuters Renen Schorr z jeruzalemskej Filmovej a televíznej akadémie. Problémom však môže byť, že sú málo profesionálne.

Dobrovoľníci v médiách

To platí aj pre médiá. V ortodoxných nepôsobia profesionálni novinári, často sú to len dobrovoľníci pracujúci zadarmo. V takýchto médiách nenájdete žiadny názor, ktorý by odporoval náboženskej tradícii, o novinárskej etike nemôže byť ani reči. Priestor dostane vždy len jedna strana - náboženská pravica. Na Bar Ilanovej univerzite, kde študujú ortodoxní, je síce fakulta komunikácie, tá však hovorí len o komunikácii v ortodoxnom prostredí. Poslanci z ortodoxných strán sa zväčša chcú rozprávať len s novinármi zo svojich médií. Keď sú vo vláde ministri z ortodoxných strán, stáva sa, že robia tlačovky len pre ortodoxných, hlavne keď chcú hovoriť o náboženských veciach.

Eran Herskowitz si myslí, že je to tak preto, lebo sa boja, že prídu o svoj vplyv. Izrael v posledných rokoch urobil na náboženskom poli pokrok: zjednodušil konverzie, sobáše aj rozvody. To, že ortodoxných tlačia do úzadia, ich ešte viac radikalizuje. Preto sú agresívni a bránia svoju stáročnú kultúru zubami nechtami. Aj preto sú takí nadšení zo svojho ženského obchodného domu. Udržiava v nich ilúziu, že svet funguje podľa ich pravidiel. Aj keď len v jedinom obchodnom dome.