BRATISLAVA - Spôsob privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu zostáva po včerajšom rokovaní vlády nezmenený a štát predá pôvodne plánovaných 49 percent akcií plynární spolu. „Nedochádza ani k žiadnym zmenám okolo tendra. Ten bude pokračovať podľa plánu,“ ubezpečil po rokovaní kabinetu premiér Mikuláš Dzurinda.

SDĽ síce nedosiahla zmenu výšky predávaného podielu, no minister práce Peter Magvaši je spokojný. Vláda totiž zmenila spôsob nakladania s príjmami za SPP. Pôvodne malo ísť na dôchodkovú reformu fixných 55 miliárd korún, no kabinet túto sumu zmenil na vyše polovicu príjmov za predaj podielu v SPP. Znamená to, že čím viac štát za podiel v SPP dostane, tým viac vyčlení na reformu sociálneho poistenia.

Magvaši: „Podiel zabezpečí čo najefektívnejší predaj plynární.“ Optimistický je aj Dzurinda a hovorí, že „suma zodpovedajúca 25 percentám SPP (vyše polovici z predávaného balíka, pozn. red.) bude asi vyššia ako pôvodne plánovaných 55 miliárd“. Aby sa jeho očakávania potvrdili, štát by musel za minoritný podiel v SPP dostať najmenej 110 miliárd korún.

Názory ekonomických analytikov tieto očakávania podporujú. Odborná verejnosť sa totiž zhoduje, že 49 percent akcií SPP predá štát minimálne za 150 miliárd korún. Ak by sa naplnili ich slová, štátu by po zaplatení dôchodkovej reformy zostalo ďalších najmenej 75 miliárd. Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš hovorí, že pôjdu na splatenie časti štátneho dlhu.

Mikloš sa neobáva, že by vláda s peniazmi naložila po septembrových parlamentných voľbách inak. „Aj dnešná opozícia si uvedomuje, že použitie príjmov za SPP na znižovanie dlhovej služby a na dôchodkovú reformu zníži v budúcnosti celkový fiškálny deficit,“ povedal Mikloš a poukázal na fakt, že za niekoľko stomiliardové dlhy platíme ročne v priemere štrnásťpercentné úroky.

Peniaze za SPP by mali prísť na účet Národnej banky Slovenska. „Konkrétne na účet štátnych finančných aktív. Centrálna banka ich tam bude zhodnocovať s čo najmenším rizikom, investuje napríklad do zlata alebo štátnych dlhopisov, a výnosy by mali byť vyššie ako inflácia. Keď bude tie peniaze štát potrebovať, NBS mu ich dá. V prípade financovania sociálnej reformy ich bude centrálna banka uvoľňovať podľa potreby postupne,“ dodal Mikloš.