BRATISLAVA – Žien sediacich po večeroch za šijacími strojmi a prešívajúcich pokazené zipsy sa už najmä v mestách veľa nenájde.

„Dnes je opravovní šatstva oveľa viac ako v minulosti – veľké sa rozpadli a vzniklo množstvo malých. Keď sme začínali my, šili sme iba nové odevy, ale zákazníci mali veľký záujem aj o opravovanie. V súčasnosti máme zákazníkov asi pol na pol,“ hovorí Zdenka Haklová, ktorá má v bratislavskej časti Karlova Ves krajčírstvo a opravovňu odevov.

Starší ľudia si dávajú opravovať všetko, mladší chcú najmä skracovať nohavice a vymieňať pokazené zipsy. „Práce máme naozaj dosť, ale problémy sú s materiálom. Látky sú síce na výber od výmyslu sveta, no drobných vecí je málo, galantérie upadajú a zanikajú. Stále slabší je výber zipsov, gombíkov.“ Veľmi dobrý je naopak výber šijacích strojov, pomocnej techniky.

Budúcnosť samostatných opravovní je však neistá. Mladé dievčatá by chceli šiť nové veci, navrhovať a najmä dobre zarábať. Opravy im nestačia. „Už päť rokov nemôžem nikoho zohnať, a to som mala aj niekoľko inzerátov. Zopár mladých dievčat sem prišlo, ale robili dva dni a odišli. Je to namáhavá práca a ich opravovanie nebaví. Keď majú párať, skladať kúsky, vymieňať poškodené časti, tak radšej nebudú pracovať,“ hovorí Mária Julenyová, ktorá má v Žiline krajčírstvo s opravovňou kožených vecí. Zdenka Haklová: „Predtým som pracovala v jednom salóne, kde sa zamestnanci striedali ako na bežiacom páse. Mladých ľudí nie je možné zaplatiť tak, ako by si predstavovali.“

V prípade kože sa nezmenilo oproti minulosti takmer nič. Opravy sú stále dokola tie isté – výmena lemoviek, skracovanie, rozširovanie, zužovanie. „Robilo sa to pred dvadsiatimi rokmi a bude sa to robiť aj v budúcnosti. Starší chodia s kožuchmi, mladí s koženými odevmi, ktoré upravujem na ich postavu a opravujem. Upravujeme aj nové veci priamo z obchodu, ktoré zákazníkom celkom nesedia,“ hovorí Mária Julenyová.

Alžbeta Tkáčová má krajčírstvo v Prešove a tvrdí, že konkurencia je slušná najmä v oblasti zákazkového šitia. Prešovský kraj bol jednou z bášt odevného priemyslu, krajčírok je na trhu dosť. „Opravovať odevy si dávajú všetky vekové kategórie. Bežne prešívame zipsy, skracujeme nohavice, ale už aj gombíky si niekedy prídu dať prišívať. Práce máme viac ako v minulosti a v poslednom čase opravujeme zhruba toľko odevov, koľko šijeme.“

Podľa Alžbety Tkáčovej si dnes ženy menej opravujú doma pre nedostatok času. „Väčšina tých, čo k nám prídu, má doma šijací stroj. Ale nemajú čas sadnúť si zaň. Radšej prinesú veci k nám.“ (rf)