li zákon o energetickej hospodárnosti, ktorý má okrem ekonomických cieľov prispieť hlavne k zníženiu emisií oxidu uhličitého.

Odborní znalci priradia každý hodnotený dom do jednej zo siedmich kategórií. Posudzovať sa bude tepelná izolácia, kúrenie, vetranie a klimatizácia, systém ohrevu vody, elektroinštalácia. Energetický certifikát nebudú musieť mať malé rodinné domy, kultúrne pamiatky ani domy postavené pred rokom 1947.

"Budovy zatriedené do lepšej energetickej triedy budú môcť byť hodnotené ako energeticky menej náročné a ich trhová hodnota môže byť vyššia," hovorí Alena Ohradzanská z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Tým správcom, ktorí sa o opatrenia v zákone nepostarajú, hrozia od energetických inšpektorov desaťtisícové pokuty.

Zákon stanovuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Bez splnenia týchto podmienok nevydajú úrady od januára 2008 žiadne kolaudačné rozhodnutie. "Účelom týchto opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti," dodala Ohradzanská.

Na pôde Európskej únie sa o podobnom kroku uvažovalo už od ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia. Výskum z roku 2000 ukázal, že bytové domy a budovy verejných inštitúcií spotrebujú 40 percent celkovej konečnej spotreby energie v starých členských krajinách. Väčšina energie sa vyrába z fosílnych palív, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú oxid uhličitý. Europarlament preto prijal v roku 2002 smernicu o energetickej efektívnosti. Slovenský zákon je odpoveďou na európsku legislatívu, podmienky majú byť v každom štáte spoločenstva rovnaké.

Energetické audity budov sa robia u nás aj dnes. Je to však na dobrovoľnej báze a mnoho vlastníkov do niečoho podobného neinvestuje. (mk)