BRATISLAVA – Porovnanie slovenských platov s platmi vo vyspelých krajinách nie je pre nás lichotivé. Priemerný príjem štvorčlennej rodiny v USA je v prepočte 1 840-tisíc korún ročne. Do istej miery je to skresľujúci údaj, pretože zahrnuje tak príjmy milionárov, ako aj príjmy najchudobnejších imigrantov.
Hoci na Slovensku máme postatne nižšie životné náklady, je zrejmé, že za jedenásť rokov po prevrate sa Európe stále dívame na chrbát z dosť veľkého odstupu.
Údaje v tabuľke za Slovensko uvádzajú odhad hrubého príjmu. Veľké rozpätie vyplýva najmä z regionálnych špecifík – programátor v Bardejove zarobí niekoľkonásobne menej ako jeho kolega v Bratislave. Odlišná situácia je tiež u zamestnancov v súkromnom alebo štátnom sektore – lekár na súkromnej klinike na výplatnej páske uvidí vyššiu sumu ako jeho kolega v štátnej nemocnici, renomovaný advokát s vlastnou praxou zarobí mnohonásobne viac ako právnik v štátnych službách.
Uvedené príjmy čašníkov a kaderníčok sú orientačné – nízke platy im dosť vylepšuje sprepitné, ktoré závisí od typu podniku a regiónu.
Finančná situácia pracujúcich Slovákov by sa v tomto roku konečne mala zlepšovať. Po dvoch rokoch, keď bol rast cien vyšší ako nárast priemernej mzdy, by mal sa v roku 2001 mal zastaviť pokles reálnej mzdy. Podľa predpovedí ekonomických analytikov by mal totiž rast nominálnych miezd prekročiť rast cien, čiže ľudia by si zo svojho platu mohli dovoliť nakúpiť viac tovaru a služieb ako pred rokom. Mzdový rast však bude v jednotlivých oblastiach hospodárstva odlišný. Kým zamestnanci štátnej správy sú odkázaní na rozhodnutia svojho zamestnávateľa – štátu, súkromné firmy môžu byť voči zamestnancom štedrejšie. Analytici upozorňujú, že niektoré odborové zväzy presadzujú pri kolektívnom vyjednávaní rast miezd, ktorý vysoko prekračuje vývoj produktivity práce, čo v ekonomike vytvára tlak na rast cien.
V posledných rokoch sa najväčšiemu mzdovému rastu tešil finančný sektor. Priemerná mzda v treťom štvrťroku minulého roka v bankách a poisťovniach prekročila 20-tisíc korún a rast platov medziročne prekračuje 10-percentnú hranciu. Naopak, najpomalšie by mali rásť platy v školstve a zdravotníctve. V týchto odvetviach je súčasne priemerná hrubá mzda najnižšia a pohybuje sa pod 9-tisíc korunami.
(mar, kr, jj)
Kto koľko zarába (graf)