Nová kniha Jany Bodnárovej je zložená z troch častí: z filmového scenára s názvom Mandolína, z textu Nočná samovrava a súhry krátkych útvarov Popríbehy. V prvej časti je vari ústrednou postavou dievčatko, ktoré hudbou posadnutá farárova žena učí hrať na mandolíne a ktoré v krátkych záchvatoch vídava duchov. Vyvrcholením je znásilnenie a vražda dievčatka, dohrou nepodarené pátranie po vrahovi, úpadok zdrvených rodičov a predsa len víťazstvo spravodlivosti, hoci v kontexte temnoty celého príbehu sa vrahov trest javí len nezmyselnou náhodou.

V druhom útvare knihy sa prelína hlas rozprávačky s objektívnym pozorovaním zvonku. Zostarnutá žena blúdi nočným mestom a v delíriu plynúcom z neriešiteľnej osamelosti rozpráva príbeh detstva svojho mladšieho brata, ktorý je zároveň príbehom starnutia jej matky, až po bratovo nevysvetliteľné definitívne zmiznutie. Tretia časť je zbierkou vzájomne dejovo nesúvisiacich fragmentov, poznámok, denníkových záznamov či úryvkov z osobnej korešpondencie.

Svet Jany Bodnárovej je neprekonateľne smutný, má však zároveň veľmi uveriteľnú poetiku. Názov Insomnia, ktorý konotuje nočné sčernenie myšlienok, nocou vyvolané pokrivené vnímanie (ináč možno neškodnej) skutočnosti, akoby odôvodňoval či ospravedlňoval výber niektorých motívov, ktorým sa inokedy intuitívne okľukou vyhýbame. Použitie niektorých z nich by sa mohlo javiť samoúčelné, ale názov ich dostatočne vysvetľuje.

Bodnárovej koncept pripomenie poslednú hru britskej umelkyne Sarah Kaneovej Psychóza 4.48, pričom názov tiež odkazuje na hodinu, v ktorej sa na depresiu chorá autorka ráno budila a v ktorej prežívala najťažšiu časť dňa. Podobne možno chápať aj Insomniu. Nakoniec, po každej choro prebdenej noci nasleduje svitanie: tak si aj hrdinka Nočnej samovravy na svitaní s úľavou líha vedľa zostarnutej matky, aj vraha dievčatka v Mandolíne nakoniec zabijú pri zločineckej prestrelke. Spomedzi fragmentov Polopríbehov tiež kde-tu presvitá banálna skutočnosť, ktorá však v tomto kontexte práve svojou banálnosťou prináša úľavu. Autorka akoby si sama nebola istá, či skutočný svet zodpovedá bludu sprostredkovanému nespavosťou, alebo treba len vyčkať, kým sa noc pominie a odkryje sa neškodná a nespavosťou nedeformovaná realita.

V pohľade Jany Bodnárovej sa mieša snová poetika s prekvapivou brutálnosťou, obrazy na lúke tancujúcich anjelov so scénou prestrelky, úryvky z rozhovorov žien v telocvični s vecným opisom rakovinového bujnenia. Hádam sú práve tieto úlomky veľmi skutočnej skutočnosti (útržky rozhovorov, výňatky z e-mailovej korešpondencie) v poslednej časti Insomnie zbytočné. Bez nich by bola knihe ostala nepoškvrnená nočná blúznivosť, ktorá je na nej fascinujúca.

Autor: SVETLANA ŽUCHOVÁ(Autorka je spisovateľka a publicistka)